Fakt, že prezident má reprezentatívnu funkciu, jeho úrad neznevažuje.
Prvé kolo prezidentských volieb čaká Slovensko už zajtra (16.3.). Volebné miestnosti sa po celom štáte otvoria o 7.00 hod. a otvorené zostanú do 22.00 hod. Ak by niekde počas dňa vypadol elektrický prúd alebo by vznikli iné komplikácie, konkrétna volebná miestnosť bude otvorená dlhšie. O post hlavy štátu zabojuje 13 kandidátov, na hlasovacom lístku krúžkujete jedno meno kandidáta. Ak sa pri hlasovaní pomýlite, máte nárok na nový hlasovací lístok.
„Ak by bol hlasovací lístok upravený inak, takýto lístok by bol neplatný. Neplatný lístok bude aj vtedy, ak občan zakrúžkuje poradové čísla viacerých kandidátov, a, samozrejme, neplatný hlasovací lístok by bol aj vtedy, ak by na ňom nebol zakrúžkovaný ani jeden kandidát. V prípade, že sa volič pomýli alebo zle označí hlasovací lístok, môže požiadať okrskovú volebnú komisiu o nový, prázdny hlasovací lístok,“ priblížil Peter Trojan z odboru všeobecnej vnútornej správy v Košiciach.
Volič je povinný odložiť nepoužité či nesprávne upravené hlasovacie lístky do zapečatenej schránky určenej na tento účel. Ak tak neurobí, dopustí sa priestupku, za ktorý mu bude uložená pokuta 33 eur. Metropola východu bude rozdelená na 198 volebných okrskov, ktoré museli konanie volieb v predstihu oznámiť. „Mestské časti doručovali do 19. februára oznámenia o mieste a čase konania volieb. Z tohto oznámenia sa každý volič dozvie, kde má sídlo jeho okrsková volebná komisia. Ďalej tam nájdu stručné inštrukcie k úprave hlasovacieho lístka,“ dodal Trojan. K volebnému aktu je takisto dôležité sa preukázať platným občianskym preukazom, bez neho voľba nebude možná.
Na to, aby bol prezident zvolený už v prvom kole, by musel jeden z kandidátov získať nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov. Podľa politológa Gabriela Eštoka z Katedry politológie Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach je to však málo pravdepodobné: „Ústava sa prijímala za istých okolností a je pochopiteľné, že vtedy považovali dvojkolové voľby za dobrý nápad. Dvojkolové hlasovanie má veľký význam. Selektuje kandidátov, ktorí by mohli byť radikálnejší a koniec koncov by mohli zastupovať len úzku skupinu voličov. Medzi oprávnených voličov radíme aj tých, ktorí môžu hlasovať, ale hlasovania sa nezúčastnia. Na zvolenie v prvom kole by kandidát potreboval nadpolovičnú väčšinu všetkých týchto hlasov, čo je veľmi málo pravdepodobné.“
Ak sa to nepodarí žiadnemu kandidátovi, o novej hlave štátu sa rozhodne o dva týždne v druhom kole. O prezidentské kreslo v ňom zabojujú už len dvaja kandidáti, ktorí získajú najväčší počet platných hlasov v tom prvom. „Druhé kolo je pre voličov obyčajne zaujímavejšie a zvyčajne má vyššiu volebnú účasť. Dvaja kandidáti sú omnoho ľahšie čitateľnejší a viac sa dokážu prejaviť preferencie občanov. Prvé kolo by sa dalo považovať za „predkolo“ a veľa voličov si môže povedať, že im stačí sa rozhodnúť medzi dvomi kandidátmi,“ dodal Eštok.
Volebná účasť v prezidentských voľbách vo všeobecnosti nebýva vysoká. V rámci krajín Európy sme takmer na chvoste štatistík. Historicky najviac voličov prišlo k urnám v roku 1999, kedy sme si prvýkrát volili prezidenta v priamych voľbách. Odvoliť prišlo vtedy v prvom kole až 73,89 percent voličov. Eštok zdôrazňuje, že voľby sú vrcholom demokracie a každý hlas môže ovplyvniť našu budúcnosť.
„Obyvatelia dnešného Slovenska mnohokrát nemohli rozhodovať o svojom osude a o svojej budúcnosti. Mnoho ľudí vo svete aj dnes nemá toto právo. My právo máme a aj napriek tomu sa množstvo voličov rozhodne, že sa voľby nezúčastní. Môžeme počítať s tým, že ideálny kandidát neexistuje a nie je možné, aby pre štyri milióny voličov bol jeden kandidát, ktorý by spĺňal ich očakávania. Voliči by si mali vyberať toho kandidáta, ktorý im je najbližší, pretože sa môže stať, že sa do druhého kola dostanú kandidáti, s ktorými nesúhlasia vôbec a z výsledku môžu byť sklamaní,“ uzavrel Eštok.
To, že prezident má reprezentatívnu funkciu, jeho úrad neznevažuje. Ak je prezident volený priamo, je to reprezentácia ľudu, ktorý ho zvolil. Má menovacie právomoci, môže si vyberať po parlamentných voľbách človeka, ktorý zostaví vládu, menuje napríklad ministrov alebo aj ústavných sudcov.
Autor: RÁDIO KOŠICE