Do vzniku Československej republiky (ČSR) v roku 1918 sa športové plávanie na území dnešného Slovenska v rámci Uhorska pestovalo iba v niektorých mestách, hlavne sa ujalo v Bratislave a v Košiciach, kde vznikali aj prvé plavecké odbory športových klubov. V Košiciach to boli maďarské športové kluby KAC – Kassai Atletikai Club a KSC – Kassai Sport Club, ktoré mali samostatné plavecké odbory.
V Košiciach po vzniku ČSR spočiatku existovali iba plavecké odbory v maďarských kluboch, kde bola už predvojnová tradícia plávania na vysokej úrovni. Vodným športom sa v tom čase venovali hlavne športovci z KAC, ktorí nadviazali na úspešné pôsobenie z čias Uhorska. Po ukončení obsadenia Košíc boľševickou armádou sa vedenie vojska rozhodlo v polovici roka 1919 otvoriť pre verejnosť vojenský bazén na dnešnej Komenského ulici. Prvé preteky mládežníkov zorganizovali 3. augusta 1919 a tešili sa veľkému záujmu divákov.
V roku 1920 pod vedením Gyulu Böhma a Gézu Reitera sa usilovne pracovalo na zlepšení výkonu plavcov zo spomenutého klubu. Trénovalo sa na Hornádskych hriadkach a neskôr vo vojenskom bazéne, kde sa 4. júla 1920 organizovali prvé povojnové plavecké preteky v Košiciach. Súčasťou programu boli vodnopólové zápasy za účasti mužstiev KAC, KAC mládež, KSC, Hakoah a Törekvés.
Tohto roku sa športovci KAC-u zúčastnili národných pretekov v Bratislave. Talentovaný Ottó Lewith z KAC-u sa stal víťazom v plávaní znaku, Miklós Szabó vyhral juniorské preteky v rýchlom plávaní na 50 m, Béla (Vojtech) Neményi skončil na druhom mieste v prsiach na 100 m a László Kemény skončil tiež druhý v pretekoch v disciplíne kraul. Vo vodnom póle vyhral turnaj KAC, keď zdolal bratislavský PTE 2:1 a stal sa majstrom Slovenska.
Spomenutá vojenská plaváreň sa nachádzala na dnešnej Komenského ulici a bola súčasťou budovy bývalej Kadetskej školy postavenej v roku 1856. Výstavba plavárne sa datuje do rokov 1864 – 1869. Pre civilnú verejnosť bola plaváreň otvorená v lete 1881 a vďaka nej mohli Košičania sledovať prvý vodnopólový zápas už v roku 1911. V roku 1923 bola vojenská plaváreň prístupná denne od 7.00 do 11.00 hod. pre ženy a od 14.00 hod. do večera spoločne pre mužov a ženy.
13. júna 1921 sa v Mlynskom jarku Hornádu organizovali plavecké preteky, ktorých cieľom bola propagácia plávania. Preteky boli sprevádzané početnou návštevou divákov. Koncom augusta sa v Nitre konali plavecké súťaže za účasti najlepších plavcov z celého Slovenska, v tímovej súťaži získalo KAC druhé miesto. Najlepším výkonom sa prezentoval O. Lewith, ktorý vytvoril československý rekord na 100 m v znaku. O pár dní nato sa v Bratislave uskutočnili majstrovstvá Slovenska, kde Lewith opäť porazil svoju konkurenciu a vyhral preteky.
V lete 1923 sa otvorili Gajdove kúpele, ktorých súčasťou bol aj kvalitný a moderný športový bazén a slúžil v nasledujúcich rokoch organizovaniu športových podujatí. Vďaka tomu bolo viac príležitostí pre športovcov viesť kvalitné tréningy, ale i možnosti organizovania športových podujatí. 15. júla 1923 sa na plaveckých pretekoch prvýkrát predstavil košický československý klub Slávia, konkrétne jej plavecký oddiel. Spolu so Sláviou sa prezentovalo spoločne 75 športovcov z klubov KAC, Hakoah, Törekvés, FTC a vojaci z divízie. Súťažný deň uzavrel vodnopólový zápas medzi Sláviou a KAC s výsledkom 5:2.
Medzi najúspešnejších športovcov Československa v 20. rokoch sa radil aj plavec a pólista V. Neményi z KAC Košice, ktorý štartoval v roku 1924 na OH v Paríži, kde s družstvom vodných pólistov obsadil 5. miesto. V najbližšom článku budeme pokračovať a dozviete sa viac zaujímavostí o prvorepublikových plaveckých Košiciach.
Mgr. Peter Anna/HistoricKE