Ministerstvo životného prostredia chce v obciach zaviesť systém poplatkov za komunálny odpad, ktorý finančne zvýhodní obyvateľov za triedenie odpadu.
Skládkovanie je na Slovensku vážny problém. Aj keď patríme v rámci produkcie komunálneho odpadu k najlepším v Európskej únii, recyklovať sa nám nechce. Podľa národných štatistík sa na Slovensku ročne vyprodukujú takmer dva milióny ton komunálneho odpadu. Približne dve tretiny pritom skončia práve na skládkach. Ministerstvo životného prostredia preto poukazuje na podpriemernú mieru recyklácie v rámci celej Európskej únie.
Podľa košickej spoločnosti KOSIT ale nie všetky odpady a obaly sú vhodné na recykláciu. Preto investuje do rôznych environmentálnych projektov, ako je napríklad výmena starého drviča na odpad. Aj takýmto spôsobom sa snaží zmenšovať objem odpadu na skládke a zvyšovať energetické zhodnotenie.
„Starý drvič, ktorý sa používal na spracovanie objemného odpadu nahradil nový dánskej značky. Jeho výhodou je väčšia kapacita a vyšší výkon. Za hodinu budeme schopní podrviť asi 40 ton odpadu. Výhodou nového drviča je, že odteraz podrvíme nadrozmerný odpad ako staré matrace, sedacie súpravy, drevený nábytok, koberce a ďalší podobný nadrozmerný odpad, ktorý nám spôsoboval menšie problémy,“ informovala hovorkyňa spoločnosti KOSIT Silvia Karolyiová.
Ako ďalej uviedla, spoločnosť prevádzkuje aj triediacu linku na plasty a drobné kovy, kde sa odpad dotriedi a putuje na recykláciu. V minulom roku KOSIT prostredníctvom firiem s príslušným oprávnením materiálovo zhodnotil 16 800 ton odpadu. V tomto roku očakáva mierne zvýšenie množstva vytriedeného odpadu, ako je papier, plasty/kov, sklo, elektroodpad či použité oleje. Zhodnotené boli aj ďalšie odpady, ako škvara zo spaľovne, drobný stavebný odpad a biologicko rozložiteľný odpad.
Čím viac vytriedim, tým menej zaplatím
Envirorezort však navrhuje, aby sa výrazne zvýšili poplatky za skládkovane. Zároveň chce v obciach zaviesť systém poplatkov za komunálny odpad, ktorý finančne zvýhodní obyvateľov za triedenie odpadu.
Napríklad v Bardejove, kde žije vyše 30 tisíc obyvateľov, je súčasný ročný poplatok za odpady 27 eur na občana. V novom systéme by stúpol až na 38 eur. Ak by ale občania začali triediť papier, sklo, plasty, kovy a bioodpad, poplatok by mohol klesnúť až na 11 eur ročne. Pre štvorčlennú rodinu by to bola oproti súčasnému systému ročná úspora až 64 eur, tvrdí ministerstvo.
Zároveň dodáva, že takýmto spôsobom chce bojovať aj proti čiernym skládkam. V Košiciach sa snažia nelegálnym skládkam predísť celoročne, a to najmä umiestňovaním veľkokapacitných kontajnerov.
„Je vyčlenených viac veľkokapacitných kontajnerov, ktoré počas vybraných termínov rotujú. Na požiadanie mestských častí operatívne v čase celoročného upratovania na území mestských častí sú tieto kontajnery presmerované na inkriminované miesto s objemným odpadom. Odstraňujeme objemný odpad uložený pri stanovišti zberných nádob na komunálny odpad a triedený zber, aj napriek tomu, že ide o zakázanú činnosť ukladať odpady k nádobám a k stanovištiam,“ povedala pre Košice Online hovorkyňa mesta Košice Linda Šnajdárová.
Ministerstvo: Treba posilniť informovanosť
Podľa rezortu na Slovensku chýba aj dostatočná informovanosť občanov o triedení odpadu. Preto navrhuje, aby nové, zatiaľ neschválené opatrenia, dopĺňali adekvátne informačné kampane a vzdelávanie. V Košiciach na to promptne zareagovali a prichádzajú s novinkou.
„KOSIT na vlastné náklady začiatkom roka rozmiestni na vytypované miesta, najmä na tie problémové, informačné tabule s výzvou pre všetkých obyvateľov, aby rozumne nakladali s odpadom a triedený zber nevyhadzovali do komunálneho odpadu i udržiavali na kontajneroviskách väčší poriadok,“ prezradila Karolyiová.
Znížiť množstvo čiernych skládok v meste chce KOSIT aj rozšírenými službami pre obyvateľov. Tí si môžu objednať napríklad aj odvoz odpadu na zberný dvor.
Magistrát: Problémom je ľahostajnosť ľudí
Na otázku, akú odozvu majú zatiaľ podzemné kontajneroviská na triedený odpad, ktoré osadili koncom novembra na Juhu, Karolyiová odpovedala: „Na kontajnery si obyvatelia Oštepovej ulice zvykli rýchlo, objavili sa nám však už aj menšie čierne skládky s nadrozmerným odpadom. Počas Vianoc obyvatelia opäť nadrozmerným odpadom upchali násypné otvory. Ale zrejme je ešte úplne predčasné hodnotiť funkčnosť pilotného projektu v meste.“
Karolyiová ďalej tlmočila postoj spoločnosti, ktorá verí, že čistota v okolí kontajneroviska sa bude zlepšovať. Avšak záleží to vraj na samotných obyvateľoch, ktorí tam bývajú. Ako doplnila Šnajdárová, najväčším problémom v udržaní čistoty v meste je nezáujem a ľahostajnosť niektorých ľudí.
„Nemajú zábrany uložiť akýkoľvek odpad na voľnú zelenú plochu pri vstupe do lesa, na priľahlé mestské pozemky, ktoré sú nestrážené, alebo nevyužívané so zámerom, „veď to niekto uprace“ alebo „ja platím za odpad, nech sa mesto stará“,“ skonštatovala hovorkyňa košického magistrátu.
Mesto preto v posledných rokoch s niekoľkými organizáciami, ale aj jednotlivcami prispelo k „Čistejším Košiciam“ zberom odpadu v lokalitách Borovicového hája, Lesoparku, Mŕtveho ramena Hornádu či Horného Bankova.
Autorka: LEA HEILOVÁ