Kresťanstvo dalo týmto dňom nový zmysel.
Slávenie vianočných sviatkov si stanovili kresťania v 4. storočí na deň zimného slnovratu. Chceli tak vytvoriť protiváhu pohanským oslavám a tradíciám, ktoré si Cirkev postupne transformovala na kresťanský sviatok. Starí Slovania slávili tieto dni ako zrod nového života, keď sa príroda pod snehom už pripravuje na jar. Aj preto sa vo vianočných vinšoch dodnes spomína úroda, plné stodoly a stoly.
Kresťanstvo dalo postupne vianočným dňom nový zmysel. Narodenie Krista symbolizuje nový život pre človeka, pretože vďaka jeho príchodu na svet, smrti a zmŕtvychvstaniu môže byť každý spasený a dosiahnuť večný život.
S touto myšlienkou súvisel aj ozdobený vianočný stromček, ktorý mal dve funkcie. Jednak pripomínal bohatosť budúcej úrody a živej prírody, ale zároveň znázorňoval strom z raja. Boh zakázal prvým ľuďom jesť zo stromu poznania dobra a zla, človek sa však porušením zákazu pripravil o večný život. Preto musel Boh poslať na svet svojho Syna, aby priniesol ľudstvu vykúpenie a spásu.
V porovnaní s pohanskými orgiami a magickými úkonmi vložila Cirkev do slávenia sviatkov iné posolstvo, ktorého hlavnou myšlienkou je radosť zo spásy. Boh poslal svojho Syna, čím obdaroval všetkých ľudí. Preto vznikol zvyk dávať si pod stromček darčeky.
Zdroj: SITA