Hokejisti Nových Zámkov sú už dlhší čas zmierení so statusom vypadávajúceho tímu. V prípade stredajšieho víťazstva Liptovského Mikuláša prídu už aj o matematickú šancu na záchranu v Tipos extralige, no bodové počty už niekoľko týždňov neriešia.
„Býci“ sa napriek svojej nelichotivej situácii starajú o krásne príbehy. Vo Zvolene si bok po boku zahrali otec a syn Gronovci, v Michalovciach zažil emotívny debut Richard Šechný mladší. Úvodné čestné buly mu hodil otec, ktorého vlajka s číslom 24 visí práve pod stropom štadióna pri Laborci. A aby toho nebolo málo, tím súpera viedol Juraj Faith. Práve pod jeho vedením začínal v rámci Faith and Šechný Academy, ktorú prevádzkujú dve legendy slovenského hokeja v Košiciach.
„Až podľa rastu detí vidíme, ako starneme,“ pousmial sa Juraj Faith. „Stále si myslíme, že sme nesmrteľní a máme dlhú životnosť. Potom však vidíme, ako nám deti odrastajú a opúšťajú domov. Riša som viedol už ako chlapčeka a mám radosť z toho, že zažil takýto zápas. Bol na čestnom buly s otcom a to je špeciálny moment. Obom som to doprial a ja sa pochopiteľne teším, že sme napokon vyhrali.“
Richard Šechný starší prevzal pred zápasom pamätný dres s číslom 50, ktorý pripomína jubilejnú päťdesiatu sezónu michalovského hokeja. Následne zaobstaral čestné buly, po ktorom poprial synovi vydarený zápas.
„Som rád, že sa ozvali z Nových Zámkov. Potrebovali rozšíriť tím o mladých chlapcov do 23 rokov, ktorí môžu pendlovať medzi ligami a okrem môjho syna si požičali aj obrancu Myšiaka. Pre oboch chalanov išlo o výbornú skúsenosť,“ vyslovil sa 53-ročný štvornásobný majster Slovenska. Spoločne s ním sledovali zápas na tribúne aj manželka, dcéra, mladší syn a Rišova frajerka. „Užili sme si to a teraz ho beriem autom späť do Detvy. Už v stredu nás totiž čaká ďalší zápas SHL.“
Samotný 21-ročný útočník zažil premiéru, akú by si želal každý mladý hráč. „Veľmi som si to užil. Bolo to výnimočné a je skvelé, že som mohol debutovať doma. Mal som tu celú rodinu, zahral som si proti Michalovciam a musí sa priznať, že tam bol aj stres. Zároveň som sa však od rána tešil a ani som nevedel zaspať.“
O potrebné upokojenie sa postaral práve otec. „Vravel mi, aby som do toho išiel bez rešpektu a nebál sa. Na ľade som sa cítil dobre a škoda len, že nám nepadol ešte nejaký gól a nedokázali sme vyrovnať.“
Aj počas nášho rozhovoru zabehol mladému Šechnému zrak párkrát smerom hore pod strop haly. Práve tam totiž visí otcova vlajka.
„Párkrát som si ju všimol cez reklamné prestávky. Je to vizitka veľkej kariéry a napodobniť niečo také nebude ľahké. Som rád, že som si otca užil na konci jeho kariéry a vtedy som chodil na všetky jeho zápasy i potom do šatne. Bol to veľký hokejista. Zatiaľ sa na neho podobám hlavne výškou a miestami zbytočne prihrávam namiesto streľby,“ pousmial sa Richard junior, ktorého potešila aj prítomnosť Juraja Faitha na striedačke súpera. „Teší ma, že sme sa tu zišli všetci. Obaja mi od začiatkov veľmi pomohli a boli skvelí hokejisti.“
Zatiaľ čo otec preslávil číslo 24, Šechný junior hráva v Detve s jedenástkou a novozámocký debut absolvoval s číslom 93. „V oboch prípadoch mi to jednoducho pridelili a ja som si tie čísla nevyberal,“ podotkol s úsmevom. Ako však následne pridal, spomínanú 24-ku nikdy nežiadal. Viac ako číslom sa chce totiž otcovi podobať hokejovým umením.
„Všetko má pred sebou a až čas ukáže, či bude lepší ako ja, alebo nie. Ja sa teraz teším hlavne z toho, že to vyšlo takto krásne. V Michalovciach vyrastal, tu žijeme a teraz tu odohral aj svoj prvý extraligový zápas. Nemal v ňom čo stratiť, mohol iba získať. Verím, že ho táto skúsenosť posunie ďalej,“ vyznal sa Richard Šechný starší, podľa ktorého syn podedil jeho hokejové myslenie a rozohrávku. „Popracovať ešte musí na sile, jednoducho musí viac zmohutnieť.“
Veľmi podobne to vidí aj Juraj Faith, ktorý bol očitým svedkom prerodu malého bucľatého chlapčeka na vysokú a štíhlu jedľu, ktorá vyrástla počas puberty do takmer dvojmetrovej výšky.
„Je to kreatívny chlapec s hokejovým myslením. Ani starší Rišo nikdy neoplýval rýchlosťou, ale to je pri dvojmetrových chlapoch normálne. Keď ste sa mu však postavili k tyčke, tak to vedel krásne prihrať. Mladý otcove gény podedil a je iba na ňom, ako sa popasuje so situáciou. Hráva v Detve a ja mu prajem, aby sa presadil vo veľkom hokeji,“ uzavrel Juraj Faith.