Košice opäť žijú hokejom! Začiatok súbojov v play-off zvyšuje záujem i napätie u hokejových fanúšikov v metropole východu. Košičania sa dožívajú krásneho 60. výročia, odkedy hrajú najvyššiu celoštátnu súťaž, a tak by bolo bezpochyby veľkým darčekom pre fanúšikov a celé mesto, ak by sa pri tomto jubileu dočkali majstrovského triumfu. Dnes si zaspomíname na vôbec prvý ročník Košičanov medzi československou hokejovou elitou v sezóne 1964/1965.
Senzačnému postupu Dukly Košice, predchodcovi VSŽ, z tretej ligy do najvyššej československej sme sa venovali v tomto článku. Košičanom sa postup podaril v najkratšom možnom čase, v priebehu dvoch rokov. Tým sa začala písať nová kapitola úspešného košického hokeja, keď zo spoločnej československej súťaže (a následne slovenskej extraligy) nevypadli ani raz a dvakrát v 80. rokoch sa tešili aj z titulu majstra Československa a neskôr deväťkrát z titulu majstra Slovenska.
„Hurá!, kričali v duchu fanúšikovia hokeja na Slovensku. Budeme mať v lige 1964 – 1965 dva slovenské celky. Košickí vojaci získajú posily a môžu sa pustiť do boja s najlepšími. Každý im želal. Veď ich postup medzi najlepších nemá v histórii obdoby. Z krajského majstrovstva postupovali rok čo rok na vyšší stupeň, až dosiahli to, čomu málokto veril. Zvučné mená sa však veľmi poriedko objavovali medzi posilami pred začatím ligy, pre ktorých boli nachystané nové tričká s nápisom DUKLA KOŠICE. Dvadsiatka mladých chlapcov. Kto pozorne sledoval hokej, poznal niekoľko mien z prvej i druhej ligy, niekoľkí obliekli reprezentačné tričko juniorov ČSSR, ale ani tí najoptimistickejší im nedávali veľké nádeje. Veď dvaja z ligy vypadajú a ďalší dvaja musia hrať kvalifikačné zápasy...“ Ročenka Dukly Košice 1964 – 1965
Nečakaným postupom Košíc do najvyššej ligy sa po dlhých rokoch popri etablovanom Slovane prebojovalo medzi elitu druhé mužstvo zo Slovenska. Pritom káder Košíc tvorili spočiatku hráči s vekovým priemerom sotva dvadsať rokov. Lenže s prvou ligou prišli aj problémy. Z radosti vznikli starosti. A jednou z nich bola úprava a zakrytie zimného štadióna, ktorý v pôvodnom stave pre I. ligu vonkoncom nevyhovoval. Po vyhotovení projektu skupinou inž. Jána Schwarza sa 1. júna 1964 začalo s rekonštrukciou.
„Musela sa robiť sondáž pôdy, aby sa mohlo zistiť jej zloženie a únosnosť. Potom sa na rekonštrukcii objavili aj prví brigádnici. Hoci bolo dosť ťažkostí s výkopmi, pretože pre vysoký násyp sa muselo ísť do veľkej hĺbky, najväčšia starosť bola o materiál pre zakrytie zimného štadióna o to, aby oceľová konštrukcia bola včas vyhotovená a dodaná. Ponajprv robota čakala zásobovačov VSŽ. Títo však za krátky čas dokázali zabezpečiť materiál, ktorý sa dotoval v prevažnej miere z nepotrebných zásob zbytkov. Zásobovači to urobili veľmi operatívne hlavne zásluhou vedúceho zásobovacej skupiny súdruha Michalíka. Potom ďalšia práca čakala Mostáreň VSŽ, ktorá mala vyrobiť strešné väzníky. Vedúci Mostárne VSŽ Pavol Dobrík si prácu zorganizoval tak, že konštrukciu vyrobili za 14 dní, hoci výrobný cyklus je minimálne 6 týždňov. Ako to dosiahli? Úlohy si rozdelili úmerne do všetkých výrobní. Na strešné väzníky si zorganizovali brigádu technikov. Robili bez ohľadu na nedele. A tak celú konštrukciu postupne dodali do 12. septembra 1964, a to o 18 dní skôr, ako im ukladal harmonogram. Pochopiteľne, prispela k tomu aj Mostáreň VSŽ, ktorá skutočne v rekordnom čase vyrobila potrebnú oceľovú konštrukciu. Montáž zimného štadióna v Košiciach bola hotová v rekordnom čase a Košice dostali úhľadný hokejový stánok, ktorý po kompletnom dokončení sociálnych zariadení splní aj tie náročnejšie požiadavky. Takto po vybojovaní I. hokejovej ligy a po úprave zimného štadióna sa metropola východného Slovenska stala dvakrát bohatšia.“ Ročenka Dukly Košice 1964 – 1965
Radosť z postupu do najvyššej hokejovej súťaže bola v Košiciach nesmierna. I keď v prvom kole schytali Košičania na ľade Dukly Jihlava debakel v pomere 2:10, na prvom domácom zápase s Gottwaldovom bol štadión nabitý a atmosféra jedinečná. Košičania sa tešili z prvého triumfu a po výhre si pripísali prvé dva body do tabuľky. Optimizmus východniarov ale schladili nasledujúce dva domáce zápasy, najprv nestačili SONP Kladnu (2:5) a potom ľahko podľahli aj poslednému Motorletu Praha (3:7). Prvé body na ľade súpera sa podarilo získať v piatom kole, keď Dukla prekvapivo porazila VŽKG Ostrava (2:1).
Premiérova sezóna bola ale pre Duklu nesmierne náročná, každý zápas bol ťažký, súperi nezvyčajne silní. A tak prišli na hokejistov Dukly krušné chvíle a s nimi aj nečakané prehry s tímami, s ktorými sa nepočítalo. V nasledujúcich 14. kolách získala Dukla len tri body a so siedmimi bodmi bola beznádejne posledná a málokto veril, že sa ešte udrží v lige.
„Lenže znova sa potvrdilo, že priepasť medzi I. a II. ligou je ozaj veľká. Vštepiť hráčom, ktorí sú z trinásť oddielov určitý systém hry a vytvoriť z nich jednoliaty celok, to nie je ľahká vec a iste ju nemožno dosiahnuť z večera na ráno. No aj tak v silách Dukly bolo dosiahnuť v niektorých zápasoch lepšie výsledky. Nemuselo sa prehrať s Kladnom a Motorestom na vlastnom ľade. Aj ďalšie zápasy ukázali, že v mužstve čosi nie je v poriadku, že súdržnosť už nie je taká, že elán vyprchal. No hráči si aj pri tom vedeli vytvoriť dostatok šancí, ale nedokázali ich realizovať v góly. Značné slabiny boli aj v obrannej hre. V niektorých zápasoch Dukla nedosahovala výkon z bojov v kvalifikačnom turnaji. Zdalo sa, že výkon hráčov nejde hore, ale dole.“ / Ročenka Dukly Košice 1964 – 1965
Mnohí fanúšikovia sa už zmierili s tým, že mužstvo z I. ligy vypadne. Vedenie Dukly sa odhodlalo k riskantnému, ale ako sa nakoniec ukázalo, k úspešnému kroku. Odvolalo trénera Miroslava Nitku, ktorý stál za fenomenálnym prienikom Košíc medzi elitu a nahradilo ho trénerom Ondrejom Bendíkom. Tento krok vyvolal veľa polemík v hokejových kruhoch i v samotnej Dukle. Niektorí odborníci toto rozhodnutie neschvaľovali a predpovedali, že zmena trénera nebude mať dobrý účinok.
„Vedenie Dukly však dobre vedelo, prečo sa k takému zásahu rozhodlo. Totiž v práci trénera Nitku už dávnejšie postrehlo niektoré nedostatky. Najhoršie na veci však bolo to, že M. Nitka u prevažnej časti hráčov stratil dôveru. Kolektív sa rozbil na viacero skupín, takže tento stav sa musel nutne neblaho prejaviť na výkonoch jednotlivcov a celého kolektívu. / Ročenka Dukly Košice 1964 – 1965
Prvé zápasy pod novým vedením nenaznačovali pozitívny výsledok, ale veľký obrat nastal po výhre s Litvínovom. Dukla následne neprehrala ďalších 12 zápasov a v poslednom stretnutí dotiahla v závere dvojgolové manko na ľade Gottwaldova. Zápas sa skončil remízou a ziskom bodu sa tím senzačne zachránil. Vo vyrovnanej tabuľke totiž zisk tohto jedného bodu posunul Duklu na skvelú siedmu pozíciu s 27 bodmi. Pritom až šesť klubov malo v konečnej bilancii 27, respektíve 26 bodov. Jednou z najväčších opôr tímu bol rodák z Prahy, brankár Jiří Holeček, ktorý posilnil druholigovú Duklu, dotiahol ju k postupu a 10 sezón pôsobil v Košiciach.
V Košiciach sa postupom medzi československú elitu a udržaním sa medzi československou elitou šíril hokejový ošiaľ a popri futbale sa stal najpopulárnejším športom v meste. Metropola východu sa rýchlo stala baštou slovenského hokeja, kam prúdili talenty z klubov nižších súťaží, ale rástli tu aj výnimoční vlastní odchovanci. A tento stav pretrváva i dnes.
