Nahliadnuť do nich môžete aj vy.
Štátny archív v Košiciach tento rok oslávi už 67 rokov. Jeho pôsobenie však siaha ešte ďalej. Do čias, kedy nadviazal na staršie stoličné archívy z 18. storočia. Ak premýšľate nad tým, akú úlohu spĺňa, prezradíme vám, že ide o takzvanú pamäťovú inštitúciu.
„Základné činnosti štátnych archívov, ktoré uvádza aj zákon, sú preberanie, evidencia, ochrana a sprístupňovanie archívnych dokumentov. Ak by sme sa na tieto činnosti pozreli trošku podrobnejšie, tak môžeme začať predarchívnou starostlivosťou,“ priblížil riaditeľ Štátneho archívu v Košiciach Richard Pavlovič.
Ako ďalej uviedol, ide o prácu s registratúrnymi záznamami, respektíve s dokumentmi, ktoré majú prísť v budúcnosti do archívu. Každý obecný úrad, škola alebo iný úrad vyhotovuje registratúrny plán, teda zoznam všetkých dokumentov. Ten určuje, ktoré dokumenty pôjdu do štátneho archívu, a ktoré budú zničené.
„Zhruba desať percent všetkých dokumentov ide do archívu a zhruba deväťdesiat percent je v istých lehotách s naším súhlasom zlikvidovaných. Napríklad zápisnica obecného úradu, rozpočty a rôzne iné dokumenty pôjdu do archívu, a napríklad mesačné výkazy, dochádzka, podpisovanie jázd sa likviduje. Tam sú presne tie skupiny vymenované.“
Odkiaľ sa všetky dokumenty zobrali?
Štátny archív preberá dokumenty predovšetkým od orgánov verejnej moci. Teda od všetkých inštitúcií, ktoré boli zriadené štátom, zákonom alebo samosprávou. Predstaviť si pod tým môžeme napríklad obecné alebo okresné úrady, špecializovanú štátnu správu, vyššie územné celky, rôzne podniky so štátnou účasťou, napríklad Lesy Slovenskej republiky.
Je to aj samospráva vynímajúc Košice, pretože tu má samospráva vlastný archív. Ale všetky obecné úrady z okresu Košice-okolie áno. Ďalej sú to základné a stredné školy, univerzity a kultúrne organizácie, ako múzeá, filharmónia, galéria, divadlo. Štátny archív však vlastní aj fondy z podnikateľskej činnosti.
„Máme tu zaujímavé fondy Bauernebl alebo Poledniak. To boli podniky na konci monarchie a za prvej republiky v Košiciach. Aj v súčasnosti sa okrajovo venujeme aj súkromnej sfére, ale gro z našej strany je kladené na štátnu správu,“ vysvetlil riaditeľ Štátneho archívu v Košiciach.
Zápisy narodení i smútočné oznámenia
Ak sa na archívne dokumenty pozrieme chronologicky, tak najstarším z nich je listina Mateja Korvína z roku 1484. Naopak, najnovšie dokumenty majú zhruba 10 až 12 rokov. Sú to väčšinou písomnosti samosprávy alebo niektorých škôl.
„A keby sme sa zamysleli nad tým, aké druhy dokumentov máme, tak tie nosné, takzvané kmeňové fondy, sú fondy historických stolíc, alebo ak chceme žúp – Abovskej, Turnianskej, Abovsko-turnianskej. Tam sú najdôležitejšími dokumentmi takzvané kongregačné zápisnice. To sú protokoly o zasadnutiach župných výborov.“
Majú formu viazaných kníh a tvoria gro župy. Prerokovávali sa v nich najdôležitejšie veci historickej stolice. Aj dnes čosi podobné funguje, len pod iným názvom.
„Okrem toho máme rôzne cechové písomnosti z Medzeva alebo Moldavy nad Bodvou. Veľmi zaujímavé a často študované sú cirkevné a štátne matriky, ktoré u nás máme od roku 1587. Teda konkrétne košická a evanjelická je od tohto roku. A košická rímskokatolícka je od roku 1653,“ opísal Pavlovič s tým, že v nich môžeme nájsť aj zápisy o narodení rôznych osobností z Košíc.
„Napríklad môžeme nájsť zápisy o narodení rôznych zaujímavých osobností. Máme tu aj narodenie Pavla Jozefa Šafárika, Rudolfa Viesta alebo Sándora Máraia, ktorý sa narodil 11. apríla 1900 večer o ôsmej,“ vymenoval Pavlovič a dodal, že štátny archív takisto disponuje zbierkou smútočných oznámení rôznych košických osobností. Nájdete tu napríklad aj Bélu Klimkoviča alebo Tivadara Munstera.
Autorka: LEA HEILOVÁ