Zákazku mala už aj od dánskej rodiny s kráľovskými koreňmi.
Študentka veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach Katarína Schmiesterová sa venuje netradičnej záľube. Vo voľnom čase kreslí rodokmene. A nie hocijaké. Jej najväčšie dielo malo doposiaľ 2,5 x 2 metre a obsahovalo cez 1300 osôb.
„Začínala som kresbou portrétov a ilustrácií do knižiek alebo k článkom rôzneho charakteru. Až ma raz úplne náhodou jedna známa oslovila, že má spracovaný rodokmeň, tak či by som ho dokázala zakresliť, aby to nebolo len v tabuľkách napísané jej rukou. Tak som povedala, že samozrejme, ale najlepšie by bolo, keby mi dala nejakú predlohu, ako to má asi vyzerať. A tak som urobila prvý rodokmeň,“ spomína si na svoje začiatky 24-ročná Katarína.
Následne ju oslovil genealóg z Čiech, s ktorým spolupracuje až doteraz. On robí výskumy, ona to zakreslí. Výslednú prácu si potom klient môže nechať zarámovať a zavesiť na stenu. Podľa Kataríny je o kreslené rodokmene čoraz väčší záujem. A to najmä zo zahraničia. Rodokmene už posielala aj do USA, Austrálie, Slovinska či Dánska. Dokonca ju oslovili aj Rusi s tým, či dokáže zapísať údaje azbukou.
„Je veľký záujem zo zahraničia a stretávam sa s reakciami z genealogickej obce, že o tom nikdy nepočuli, nikdy takéto diela nevideli. Je o to záujem, keďže je to kombinácia užitočného a pekného. Čoraz viac ale prejavujú záujem aj ľudia zo Slovenska. Ale to si myslím, že celkovo aj o genealógiu ako takú, nielen o kresbu, ale aj o výskum rodokmeňov. Už to prišlo aj k nám, že ľudia v tom vidia význam, aj hodnotu,“ uviedla Katarína.
Doposiaľ nakreslila už desiatky rodokmeňov. Medzi nimi boli aj také, ktoré tvorili len pár osôb a generácií, ale aj také, ktoré obsahovali niekoľko sto ľudí. Najmenší rodokmeň kreslila na formát A3 alebo A2, najväčší mal už spomínaných 2,5 x 2 metre.
„Všetko, čo je okolo jedného metra na dĺžku jednej zo strán, tak je už dosť veľké a dosť prácne. Ale vo finálnom výsledku čím väčší a rozsiahlejší výskum, tým viacej sa dá v kresbe vymýšľať, a tým krajšie je aj finálne dielo,“ skonštatovala Katarína s tým, že pri väčších rodokmeňoch sa jej práca už nepočíta na dni, ale na týždne a mesiace.
Ako dodala, každá kresba sa skladá z rodokmeňa, kde sú údaje, ktoré tam chce mať zadávateľ. Ide väčšinou o mená, rok a miesto narodenia, ale aj miesto a rok úmrtia, prípadne svadby či predošlé manželské zväzky. Rodokmeň dopĺňa reálne prostredie, teda krajinka. Tá sa vyberá napríklad na základe histórie rodiny.
„A to už závisí od toho, či zadávatelia majú vybraté, čo chcú v rodokmeni alebo to nechávajú na mňa. A tiež sú takí, ktorí tam chcú mať svoje aktuálne bydlisko, kde bývajú, čo robia alebo sa prispôsobujeme tomu, čo robili najstarší predkovia alebo odkiaľ pochádzali.“
Kráľovský rodokmeň
Za jeden z najzaujímavejších rodokmeňov považuje študentka veteriny objednávku z Dánska. „Úplne obyčajná rodina si dala vypracovať rodokmeň, myslím, že pre babku na narodeniny, a zistili, že ich rodina, má kráľovských predkov. Mali urobený výskum až do nejakého roku 1043, čo je naozaj obrovské dielo, čo sa týka genealogickej práce. A všetci tí Valdemar Veľký, Valdemar Víťazný a všetci veľkí dánski králi boli v tom rodokmeni. Čiže tam sme kreslili okrem symbolu rodiny aj práve toho Valdemara Veľkého ako určitý symbol rodu. Ale to sa ináč stáva veľmi málokedy,“ priblížila Katarína.
Ako priznala, svoj vlastný rodokmeň má zakreslený ešte spred niekoľkých rokov. No, keď sa na to pozrie po čase, nevyzerá to podľa nej veľmi dobre. Nie sú tam totiž všetky kompletné údaje, ktoré o svojej rodine zistila na vlastnú päsť.
„Mám to trošku komplikované, lebo rodina pochádza z Nemecka. Čiže, keď som sa dostala do nejakého roku 1800-1700 niečo, tak už by som potrebovala nemecké archívy, a na to teraz nie je priestor. Čiže už aj výskum je pokročilejší, ale kresbu ešte nemá. Stále si hovorím, keď bude viac času, tak to konečne urobím aj našej rodine, ale zatiaľ som sa k tomu naozaj nedostala. Dúfam, že to bude čoskoro,“ hovorí s úsmevom Katarína, ktorá je podľa vlastných slov jedinou umelkyňou, ktorá sa venuje kresbe rodokmeňov. A to nielen u nás na Slovensku, ale aj vo svete. S podobnou prácou sa vraj doposiaľ nestretla.
Autorka: LEA HEILOVÁ