Pýcha komunistického režimu priniesla katastrofu, ktorej následky znáša ľudstvo dodnes.
Jednu z najväčších jadrových havárií v dejinách ľudstva pripomína Medzinárodný deň spomienky na černobyľskú katastrofu. Havária jadrovej elektrárne v Černobyle z 26. apríla 1986 zodpovedá najvyššiemu 7. stupňu podľa Medzinárodnej stupnice jadrových udalostí, ktorú zaviedla Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu. Do tejto kategórie sa radí tiež havária v japonskej Fukušime z 12. apríla 2011.
Atómovú elektráreň V. I. Lenina v Černobyle uviedli do prevádzky 27. septembra 1977. „Pyšný komunistický režim považoval reaktor za svoj veľký technický úspech,“ konštatuje britsko-kanadský dokument Černobyľ – nultá hodina. Práve konštrukčná chyba v reaktore však bola podľa záverov vyšetrovania jednou z príčin havárie. Výkon reaktora začal nekontrolovateľne stúpať a spolu s ním narastal aj tlak horúcej pary. Podľa svedkov nasledovali dve explózie. Výbuch odtrhol kryt reaktora, z ktorého sa do atmosféry vychrlilo 50 ton jadrového paliva. Explózia rozmetala do okolia elektrárne 700 ton rádioaktívneho grafitu.
Až 27. apríla o 14.00 hod sa začala evakuácia obyvateľov 50-tisícového mesta Pripjať ležiaceho v bezprostrednej blízkosti elektrárne. V tento deň sa tiež objavili prvé správy o zvýšenej radiácii vo Švédsku, keďže sovietske orgány spočiatku o nehode neinformovali verejnosť. Celkovo muselo svoje domovy opustiť viac než 130-tisíc obyvateľov z okolia elektrárne. Nebezpečenstvu boli vystavení aj ľudia, ktorí pracovali na likvidácii havárie. Ich počet sa odhaduje na 600 až 800-tisíc, pričom už 25-tisíc z nich zomrelo, mnohí ďalší trpia chronickými zdravotnými problémami.
V dôsledku černobyľskej havárie bolo na území bývalého Zväzu sovietskych socialistických republík rádioaktívne zamorené územie s rozlohou 150-tisíc kilometrov štvorcových. K najzamorenejším oblastiam na území Slovenska patrili okresy na juhu Slovenska a okresy Stará Ľubovňa a Dolný Kubín. Najviac kontaminované oblasti boli teda tie, kde v čase prechodu rádioaktívnych más pršalo. Hodnoty žiarenia boli ale našťastie nízke. Rovnali sa približne šiestim percentám dávky, ktorú dostávame ročne z prírodného pozadia.
Únik rádioaktívnych prvkov sa definitívne zastavil až v novembri 1986, keď sa poškodený reaktor podarilo úplne prikryť betónovým sarkofágom. V októbri a novembri 1986 boli znovu uvedené do prevádzky prvé dva bloky elektrárne a v decembri o rok neskôr aj tretí blok. Ukrajina prevádzku rizikovej jadrovej elektrárne Černobyľ definitívne ukončila až 15. decembra 2000.
Na Slovensku o výbuchu nevedeli
Deň tragédie bol na Slovensku slnečnou a lenivou sobotou. Vtedajší režim o výbuchu neinformoval a nevydal v tejto súvislosti ani žiadne bezpečnostné opatrenia. Ľudia sa o černobyľskom nešťastí dozvedeli až dodatočne a informácie boli často neúplné a zavádzajúce.
„O tom čo sa stalo som sa dozvedel až prostredníctvom rádia Slobodná Európa. V Československu o výbuchu správy niekoľko dní neinformovali, akoby sa vôbec nič nestalo. Médiá sa sústreďovali na to, že prvý máj má byť nerušený, ľudia majú vyjsť do ulíc. Takáto informácia by mohla vzbudiť paniku a ľudia by sa mohli zľaknúť. Keď sa ale rádioaktívny oblak objavil nad Švédskom, nedala sa informácia ďalej ututlávať. Naďalej sa ale zavádzalo a konkrétne údaje sa nikdy neuvádzali,“ spomína na udalosti po tragédii historik Zoltán Balassa.
Sovietsky zväz informoval obyvateľstvo až po troch dňoch od havárie. Od 29.apríla postupne pribúdali rôzne informácie, nikdy však nie v plnom znení, či pravde. Začiatkom mája vystúpila v Československej televízii vystúpila doktorka, ktorá v správe upokojovala obyvateľstvo a tvrdila, že žiadne riziko obyvateľom Československa nehrozí. Následne sa každý deň správy začínali informáciou o tom, že sa úroveň radiácie znížila.
Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu stanovila počet obetí tejto udalosti na 4-tisíc, no podľa medzinárodnej organizácie Greenpeace zahynulo na následky černobyľskej havárie vyše 93-tisíc ľudí.
Autor: KOŠICE ONLINE /Zdroj: TASR