V Archíve mesta Košíc vo fonde Mestský magistrát sa nachádza jedinečný doklad – testament košického kata Filipa, ktorý zomrel 22. apríla 1574. Keďže sa jednalo o mestského zamestnanca, spísaný bol pravdepodobne mestským pisárom niekedy koncom septembra 1574 v Košiciach na základe pôvodnej predlohy, ktorú kat Filip ešte za svojho života zrejme niekomu nadiktoval. Testament je napísaný na jednom liste papiera obojstranne v latinskom jazyku.
Pod nadpisom dokumentu sa nachádza úvodný text - odsek slúžiaci ako informácia o tom, čo dotyčný odkazuje, teda finančné sumy v peniazoch, jednalo sa o šesť zlatých, dvanásť Joachimských toliarov (Strieborné toliare razené v Čechách v meste Jáchymov) a päť zlatých v drobných peniazoch. Ďalej je uvedené to, čo sa v pozostalosti ešte našlo, a síce štyri strieborné prstene a jeden zlatý prsteň. Nasleduje šesť bodov, v ktorých kat špecifikuje konkrétne osoby, resp. v jednom prípade svojho zamestnávateľa – mesto, ktorým zanecháva konkrétne predmety zo svojej pozostalosti.
Kat Filip mestu odovzdáva dva meče, ktorými trestal odsúdencov. Ako mestský zamestnanec a vykonávateľ rozhodnutí mestskej rady v oblasti trestno-právnej, mal tieto meče v dočasnej držbe. Keďže však boli majetkom mesta, po jeho smrti sa mali vrátiť na radnicu a následne, v prípade obsadenia „katovského úradu“ zasa prepožičať novému katovi.
Ďalej zanecháva chudákom (zrejme sa jednalo o bezprizorné osoby) dvoje bližšie nešpecifikovaných šiat vo farbe bielej a žltej a tiež tri zlaté v drobných peniazoch.
Svojej manželke odkazuje šesť zlatých v peniazoch, biely kožuch, dva menšie strieborné prstene a všetky veci v domácnosti, ktorú predtým spolu zdieľali. Ďalej sirote - dievčatku, ktorú vychovával odkazuje 14 zlatých a dva väčšie prstene.
Následne zvonárovi odkazuje zlatý prsteň za to, aby zvonil na všetkých zvonoch. Zápis to neuvádza, ale mienené je to pravdepodobne počas poslednej rozlúčky s ním.
Napokon slovenskému kňazovi za služby, ktoré mu často preukazoval, odkazuje jeden zlatý a súdnemu sluhovi z Košíc odkazuje staré šaty.
Na druhej strane dokumentu sa nachádza záznam o tom, že zo spomínaných 14 zlatých, dostane sirota Alžbeta prostredníctvom vdovy po katovi takmer celú čiastku, tiež aj spomínané prstene, avšak v stanovených termínoch, ktoré určila mestská rada.
Kat Filip bol slovenského pôvodu, keďže navštevoval služby Božie u slovenského kňaza, ktorým vtedy bol Gregor Gosnowiczer. Odmena v hodnote jedného zlatého pre kňaza bola poďakovaním za všetky služby, ktoré mu ako katovi dotyčný kňaz preukázal, jednalo sa zrejme o duchovnú útechu.
Po smrti manžela neobišla celkom naprázdno ani vdova. Z dostupných prameňov z Archívu mesta Košice vieme, že mesto v priebehu roka 1575 vyplácalo vdove po katovi Filipovi 20 denárov týždenne za čistenie mesta.
Obdobie, v ktorom vieme bezpečne zachytiť jeho pôsobenie vo funkcii košického kata, možno ohraničiť rokmi 1564 až 1574. Za toto obdobie popravil spolu 25 osôb, z toho 20 mužov a 5 žien. Je možné, že ako mestský kat pôsobil už pred rokom 1564, avšak k tomu nám chýbajú hodnoverné zmienky.
Spomína sa v roku 1564 v spore s istým Benediktom Bewthlerom, ktorého poranil, pričom tento žiadal jeho potrestanie. Napokon došlo k dohode o náhrade všetkých škôd, ktorú podporil aj súd. Bewthler však týmto kontaktom s katom a stratou cti mal na nejakú dobu pozastavenú činnosť v cechu meškárov, v ktorom pracoval.
V apríli 1568 sa kat Filip spomína ako exekútor istého krajčíra Jakuba z Viedne, ktorý bol za krádeže obesený na suchom strome, pretože zeleného nebol hoden. V októbri 1572 bol Andrej z Jaroslawu obvinený z krádeže hrozna. Po vynesení rozsudku bol priviazaný k pranieru a tam bol Majstrom Filipom vyšľahaný prútmi a bolo mu tiež odrezané pravé ucho. Potom bol s tanistrom s ukradnutým hroznom zavesenom okolo krku vyšľahaný von z mesta s nariadením, aby sa naveky vystríhal mesta a všetkých jeho dedín.
Napriek drobným pochybeniam kata Filipa si mestská rada vážila jeho služieb a uznávala ho spôsobilým na výkon tak dôležitej funkcie akým bolo miesto kata, pretože zmienky o ňom sa v materiáloch súdnej agendy objavujú aj v nasledujúcich rokoch.
Viac o živote a pôsobení košických katov sa môžete dozvedieť na prednáške Zločin a trest v rukách košických katov od 16. storočia, ktorá sa bude konať dnes – štvrtok 17. augusta 2023 v areáli Katovej bašty na Hrnčiarskej ulici č. 7. o 19.00 hod. v rámci akcie múzejná obývačka, ktorú organizuje Východoslovenské múzeum v Košiciach.
PhDr. Richard Papáč / Východoslovenské múzeum v Košiciach