Jeho rozhodnutie nebolo jednomyseľné.
Český Ústavný súd (ÚS) vyhovel opozičnému hnutiu ANO a zrušil podstatné časti zákona lex Babiš II, ktorý sprísňoval zákon o konflikte záujmov vrátane pravidiel vlastníctva médií či prijímania dotácií politikmi. Hnutie ANO malo výhrady k obsahu aj k procedúre prijatia zákona. Poslanci kritizovali predovšetkým to, že zmena bola súčasťou novely zákona o združovaní v politických stranách a politických hnutiach. Z tohto dôvodu ju považovali za takzvaný prílepok. Poslanec Českej pirátskej strany Jakub Michálek ju predložil ako pozmeňovací návrh pred koncom druhého čítania novely. Šéfka poslaneckého klubu ANO Alena Schillerová tvrdí, že nebol dostatočný čas na jej prerokovanie.
Vzhľadom na to, že ÚS sa stotožnil s tým, že návrh Michálka bol prílepok, napokon ho zrušil, ale obsahom zákona sa nezaoberal. ÚS vyhlásil, že rozhodujúcim bolo pochybenie pri procese prijatia zákona:
„Dnešné rozhodnutie ÚS chráni nielen práva súčasnej opozície, ale aj všetkých prípadných budúcich politických menšín.“
Dôvera spoločnosti v zákony je podľa ÚS podopretá aj o dôveru v proces ich prijímania, ktorý by mal byť otvorený, transparentný a jednoznačný:
„Zákon musí byť výsledkom diskurzu vedeného naprieč politickým spektrom. Náležitý je taký legislatívny proces, ktorý umožňuje otvorenú diskusiu medzi zástancami konkurenčných názorov vrátane názorov menšinových.“
Rozhodnutie ÚS s 15 členmi nebolo jednomyseľné. Jeho predseda Josef Baxa konkretizoval, že 6 sudcov bolo proti. Názorový rozpor sa týkal miery, kedy má ÚS zasiahnuť a kedy veci ponechať parlamentu, aby si ich usporiadal sám.
Schillerová ocenila rozhodnutie ÚS, ktoré podľa nej zaisťuje rovné práva pre všetky budúce politické menšiny a pripomína, že účelové zákony zamerané na konkrétne osoby nemajú v demokratickej spoločnosti miesto. Michálek to skritizoval. ÚS podľa jeho slov znova umožnil oligarchom v politike vlastniť médiá. Z tohto dôvodu znova predloží zákon, ale v inej podobe tak, aby to bolo v súlade s rozhodnutím súdu.
Prezident Petr Pavel v auguste podpísal sprísnenú podobu zákona, ktorá by mala platiť od budúceho roka. Vrcholoví politici by nemohli po novom prevádzkovať televíziu, rozhlas alebo vydávať periodickú tlač. Zákaz by sa vzťahoval na skutočného vlastníka médií, aby politici neobchádzali právnu normu. Poslanci v roku 2016 prijali pôvodnú podobu zákona ex Babiš, podľa ktorej stačilo, aby politici vložili akcie svojej firmy vlastniacej médiá do zvereneckých fondov.
Zdroj: TASR