Územný plán môžu ľudia meniť, často mu ale nerozumejú

Praktické mesto. Takto by sme veľmi zjednodušene mohli nazvať to, čo je cieľom územného plánu. Tento dokument je v podstate mapou budúcnosti, kde je zaznačené, na ktorých miestach by mali napríklad vyrásť nové byty, kde by mohol byť park, obchodné domy a podobne. Vypracovať takýto dokument nie je jednoduché. Všetko sa totiž posudzuje odborníkmi, či je to vôbec zrealizovateľné. Aj preto tvorba územného plánu trvá pomerne dlhú dobu.

Územný plán (ÚP) sú podľa stavebného zákona povinné mať mestá a obce, ktoré majú viac ako 2000 obyvateľov. Tento zákon ale nestanovuje, ako často by sa mal tento dokument vypracovať. Stále platný územný plán Košíc vznikol ešte v roku 1976.

„Obec je povinná pravidelne, najmenej však raz za štyri roky, preskúmať schválený územný plán, či nie sú potrebné jeho zmeny alebo doplnky, alebo či netreba obstarať nový územný plán. Takisto sústavne sleduje, či sa nezmenili územno-technické, hospodárske a sociálne predpoklady, na základe ktorých bola navrhnutá koncepcia organizácie územia,“ informovala Zuzana Viciaňová z ministerstva dopravy a výstavby.

Ako ďalej uviedla, ÚP obce by mal byť vždy aktuálny a záleží na samospráve, či obstará Zmeny a doplnky, alebo sa pustí do nového ÚP. Takýchto zmien má platný ÚP Košíc viac ako sto. Pozitívne ale je, že na novom dokumente sa pracuje. Hotový má byť vo februári 2019. Podľa jedného z jeho spracovateľov Viktora Malinovského je v dobrom štádiu. Aktuálne sú tesne pred ukončením konceptu, ktorý odovzdajú v januári.

„Potom nasleduje prerokovanie územného plánu. To znamená, že verejnosť, štátna správa, samospráva, správcovia sietí si budú územný plán študovať a vyjadria sa k jeho riešeniu. Územný plán bude zverejnený pravdepodobne na stránke mesta po dobu 30 dní. Každý si ho bude môcť pozrieť a vzniesť svoje pripomienky,“ vysvetlil Malinovský.

Na tvorbe ÚP pracuje tím architektov, ktorý vyhral verejnú súťaž. Prácu im ale sťažujú zmeny a doplnky. V praxi to znamená, že kým oni vytvárajú koncept toho, kde by mohli byť v meste napríklad parky, cyklochodníky a obytné zóny, magistrát do zastupiteľstva predkladá návrhy, ktoré hovoria o niečom inom.

„Mali sme pre mesto materiál ponuky, aby to zastavili, respektíve obmedzili na minimum, ale zrejme život prináša iné problémy. Zrejme musia niektoré veci spracovať, čo sme my chceli obmedziť len na strategické investície alebo zámery, ktoré prichádzajú do Košíc. Toto bolo zo strany mesta neakceptované. Vysvetlili sme technické problémy, ktoré s tým súvisia, že sa to jednoducho nedá. Ale zrejme majú iné záujmy alebo sú tlaky zo strany investorov. Môžu byť rôzne dôvody – objektívne aj neobjektívne,“ povedal člen spracovateľského tímu ÚP Dezider Kovács.

Dodal, že pokiaľ je to možné, alebo s mestom našli zhodu, v ÚP to zjednodušene povedané „prekreslia“. Ale ako hovorí, sú aj lokality, ktorých zmeny nezapadajú do filozofie, ktorá vyplýva zo súťažného návrhu. Tie sa naopak snažili eliminovať alebo vylúčiť. Ako to dopadne, to sa uvidí počas prerokovania.

„Spracovávame územný plán v dvoch variantoch, v duchu výsledkov súťažného návrhu. Jeden z princípov je aj princíp kompaktného mesta. Tam sme mali vytipované rekreačné plochy, územie, kde by mala prevládať najmä rekreácia, zeleň. A práve v jednom takomto území došlo k zmene územného plánu. Nie celkom sme s tým súhlasili, aj ako súkromné osoby sme voči tomu protestovali a namietali, ale bolo nám vysvetlené, že to tak skrátka musí byť a je to tak dobré,“ skonštatoval Malinovský.

Konkrétne ide o medializovaný prípad, ktorý sa týka lokality pod Bankovom, kde má vyrásť asi 370 bytov. Podobný prípad bol aj pod Kavečianskou cestou smerom na Podhradovú, a svojho času došlo aj zmene Územného plánu Slobodárne. Zmien a doplnkov bolo ale oveľa viac.

„Dosť ťažko sa robí keď územný plán sa spracováva v duchu jednej koncepcie a mesto vydáva Zmeny a doplnky v duchu úplne inej koncepcie. Pôvodný dnes platný územný plán má asi 190 Zmien a doplnkov. To je strašne veľa, to je neúnosné,“ myslí si Malinovský.

Od februára 2015 malo mestské zastupiteľstvo pred sebou asi 20 návrhov, ktoré sa týkali Územného plánu. Pýtali sme sa aj magistrátu, či neuvažoval o pozastavení procesu Zmien a doplnkov počas tvorby nového ÚP.

„Máte pravdu, že pre spracovateľov je to náročnejšia pozícia, keďže Zmeny a doplnky môžu byť v celom priebehu tvorby územného plánu zapracovávané, je to pre nich komplikovanejšie. Na druhej strane to umožňuje nájsť optimálne riešenia a vstupovanie odborníkov do tohto procesu. A priznám sa, že pod tým tlakom, ktorým sme, ako samospráva, pod tlakom aktivistov a niekedy aj ľudí, ktorí odborníkmi skutočne nie sú, si nemôžeme dovoliť uzavrieť tento proces, aby sme uľahčili prácu spracovateľom pred pripomienkami tých, ktorí si myslia, že majú čo k územnému plánu povedať,“ ozrejmil vedúci komunikačného referátu mesta Košice Jozef Marko.

Opačný názor majú ale aktivisti. Podľa nich nejde o tlak z ich strany, ale zo strany investorov. „Nech magistrát konkretizuje, kedy, kde, ktorí aktivisti tlačili na Zmeny a doplnky územného plánu. My sme skôr bol tí, ktorí brzdili tieto zmeny, ktorí oponovali týmto zmenám,“ reagoval aktivista a novozvolený krajský poslanec Ladislav Rovinský a dodal, že tvorcom ÚP nezávidí, keďže na jednej strane sa pripravuje ÚP a na strane druhej sa mení ÚP zmenami a doplnkami.

Opýtali sme sa aj na to, či sa podľa neho môže Zmenami a doplnkami „šafáriť“ s pozemkami, keďže aj podľa spracovateľov je ich množstvo neúnosné. „Hovorí sa, ja nemôžem povedať, že som videl, že niekto zobral v igelitke, ale hovorí sa všeličo. A je to veľmi podozrivé, lebo vedenie mesta má vychádzať v záujme rozvoja mesta a jeho občanov, čiže to má byť ten záujem. A zablokovanie dopravy v meste a zhoršenie životných podmienok obyvateľov mesta, je v rozpore s tým, čo má samospráva robiť,“ rozhovoril sa Rovinský.

Podľa neho časom prídu nevýhody, ktoré spočívajú v tom, že pri zmene funkčného a priestorového využitia územia, sa zvyšujú nároky na dopravu. Vysvetľuje to tak, že tam, kde bola oblasť pokojná, prídu neskôr stovky áut. A to prináša podľa Rovinského obrovské problémy pre celé mesto.

Známy košický aktivista si myslí, že občania by mali byť podrobne informovaní o Územnom pláne. Aby sa nestalo to, že sa o ňom začne hovoriť až vtedy, keď na pozemok pri ich dome nastúpia buldozéry a začne sa tam stavebná činnosť. Prerokovanie konceptu má byť asi o štyri mesiace, koncept bude zverejnený a svoje pripomienky bude môcť vyjadriť aj verejnosť.

„Nemám z toho dobrý pocit. Práve preto, že sa to deje tým spôsobom, ako je to v Košiciach obvyklé, že občania potom budú postavení pred hotovú vec. A budú vyhlásení za nepriateľov pokroku, lebo oni to majú tak pekne vymyslené a občania teraz špekulujú. Čiže proces by sa mal čím skôr tvoriť a občania by mali vedieť, čo sa na nich chystá. Mali by byť veľmi podrobne informovaní,“ upozorňuje Rovinský.

Magistrát hovorí, že mesto Košice má záujem pripraviť prerokovanie veľmi zodpovedne. A to tak, aby občania mali možnosť vyjadriť sa k územnému plánu. Podľa Marka košický magistrát v tomto štádiu pripravuje podmienky verejného prerokovanie konceptu ÚP. Vzhľadom na to, že ide o mimoriadne dôležitý dokument, tak magistrát chce pripraviť kritériá tak, aby občania Košíc, ktorí majú záujem vyjadriť sa k ÚP, vedeli o tejto možnosti včas. Aby mohli predniesť relevantné pripomienky k ÚP.

Pomôcť informovanosti občanov by mohlo aj občianske združenie Spolka. To spolupracuje s Útvarom hlavného architekta mesta Košice, ale aj so samotnými spracovateľmi územného plánu, a dokonca aj s dvoma fakultami Technickej univerzity – konkrétne s ekonomickou fakultou a fakultou umení. Spolu so študentmi pripravujú formy prezentácie zadania Územného plánu. Chcú dosiahnuť, aby tomuto dokumentu občania lepšie rozumeli.

„V úradníckej reči sa nevedia orientovať a je to príliš komplikované, príliš technické a vyznať sa v tom pre laika je príliš náročné. Nemyslíme si, že by občania tomu nemali rozumieť alebo by mali byť z toho práve kvôli tej komplikovanosti nejako vyradení. Veríme, že každý tomu dokáže porozumieť, ak sa mu zľudští reč tých komplikovaných máp a šrafovacích plôch,“ myslí si Zuzana Révesová z OZ Spolka.

Ako hovorí, chcú, aby sa obyvatelia stotožnili s mestom, v ktorom žijú, a aby ho prijali za svoje. Netreba zabúdať, že ÚP je právny dokument a ako už odznelo, je aj dosť komplikovaný. No obsahu je naozaj veľa užitočných informácií, ale tie treba vedieť čítať. „Našou snahou je možno aj dlhodobejšie pôsobiť vo vytváraní vzťahu ľudí a mesta, aby ľudia dávali pozor na to, akým spôsobom ho rozvíjajú, a že či to nemá byť nejakým koncepčnejším spôsobom.“

Jedným z úskalí pri tvorbe ÚP je aj individuálna automobilová doprava, no tá v súčasnosti spôsobuje vážny problém asi vo všetkých mestách. Spracovateľský tím územného plánu Košíc by ju chcel regulovať, a dať väčší dôraz na MHD, pešiu a iné formy dopravy – napr. cyklistiku.

„Takisto toto je vec dynamickej dopravy a takisto statická doprava. Viete, čo sa deje v Košiciach, parkovanie, EEI, dosť cenné plochy najmä v centrálnej mestskej zóne sa využívajú ako parkovisko. Mohli by slúžiť úplne iným účelom, napríklad námestia: na križovatke ulíc Vrátna – Orlia, pri Gazdovskej pivnici, za Tescom, Kasárenské námestie a tak ďalej. Veľmi veľa plôch je venovaných doprave a pritom by mohli slúžiť úplne inému účelu,“ myslí si Rovinský.

Spracovatelia ÚP po vzájomnej dohode s mestom vynechali z terajšieho platného územného plánu niektoré lokality, ktorých zmeny sa schválili pred viac ako desiatimi rokmi, a pre rozvoj mesta ich nebolo potrebné zapracovať.

„Z terajšieho platného územného plánu boli vynechané na základe vzájomnej dohody tie lokality, ktoré boli schválené už dávnejšie. Posledných desať rokov možno viac na danom území, na tej vyčistenej funkčnej ploche, sa nič nedeje. Pre rovinu rozvoj mesta nie sú potrebné. Tieto lokality áno, ale momentálne si myslím, že idú aj také, ktoré mesto z hľadiska našej filozofie kompaktného mesta až tak nepotrebuje, a niektoré veci nevieme akceptovať, lebo fyzicky sa nedá, nevieme o tom. Poniektoré sú ešte v štádiu rozpracovanosti a možno do spracovania konceptu budú už schválené, naraz. To znamená, že fakt nevieme, čo s tým robiť,“ zhodnotil Kovács.

Mesto ale proces Zmien a doplnkov pozastaviť neplánuje, keďže ako hovorí, nemôže si dovoliť uľahčiť prácu spracovateľom a sťažiť pozíciu vo vzťahu k občanom.

Územný plán Košíc má komplexne riešiť priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia. Čiže by sa malo určiť hospodárne využitie zastavaného územia a chrániť to nezastavané. A to ruka v ruke s verejným záujmom. Jedna vec je ale niečo nakresliť a napísať, a druhá to aj zrealizovať.

„Taký orgán by malo mať samotné mesto, ktoré keď sa územný plán schváli, tak si jednotlivé investície usporiada nejako hierarchicky podľa množstva peňazí a tak ďalej. A pustí sa do riešenia týchto vecí, ktoré sú naznačené v územnom pláne. Trebárs pešie prepojenie jednotlivých, ani nie mestských častí, ale štvrtí mesta s centrálnou mestskou zónou,“ hovorí Malinovský.

Takéto problémy sú podľa neho so sídliskom Nad Jazerom, sídliskom Furča a Ťahanovcami. Tie sídliská, ktoré sú umiestnené na západnej strane Košíc, ako Terasa a KVP, sú na tom o niečo lepšie. Ďalšou z filozofií, ktorá vyplýva z ich súťažného návrhu, je aj uvoľnenie brehov rieky Hornád a jej lepšie zapojenie do organizmu mesta. To znamená, aby sa Hornád využíval vhodnejšie, napríklad na rekreáciu alebo šport. Tieto veci by mali byť podľa Malinovského prioritou.

„Ale ako si to mesto usporiada neviem a vôbec už neviem, či je v meste nejaký útvar alebo osoba, oddelenie, ktoré sa týmto zaoberá – dostávať územný plán do realizácie. Lebo my na papieri nakreslíme hocičo, ale podstatné je to, aby sa územný plán aspoň čiastočne za to obdobie platnosti realizoval.“

Mesto Košice žiaden spomínaný „extra“ útvar zriadený nemá. Keď sme sa na magistráte pýtali, či ho plánuje zriadiť, dostali sme odpoveď, že to nie je také jednoduché. Odborníci sa územným plánom zaoberajú na príslušných oddeleniach. Či už na Útvare hlavného architekta mesta alebo majetkoprávnom oddelení.

Skupina ľudí, ktorí by sa venovali realizácii ÚP tak zriadená zjavne ani nebude. Viaceré obce a mestá pritom vynaložia tisíce eur na tvorbu tohto dokumentu, no v praxi sa stáva, že mestá nevyzerajú tak, akými by podľa územného plánu mohli byť.

„Obstaranie a schválenie územného plánu obce je originálnou kompetenciou obce a je v záujme obce, aby územný plán obce nezostal len na papieri, ale aby ho rešpektovali pri povoľovacích konaniach v rámci stavebného zákona tak, ako to jednoznačne ustanovuje tento zákon. V súčasnosti sú obce stavebnými úradmi, a preto majú obce kontrolovať realizáciu územného plánu,“ priblížila Viciaňová z rezortu dopravy.

Na názor sme sa pýtali aj občianskeho združenia, ktorého cieľom je príprava participácie k Územnému plánu Košíc. „Územný plán nemá úlohu motivovať k tomu, aby mesto nejako rástlo, ale v skutočnosti funguje ako legálny prostriedok, keď sa mesto začne rozvíjať, vtedy sa dá použiť. Ale nie je to iniciačný dokument, ktorý by povedal, že ideme mesto takto meniť, stavať a tak ďalej,“ ozrejmila Viktória Mravčáková z OZ Spolka.

V takomto prípade sa ale vynárajú otázky – kto má mesto rozvíjať a na koho alebo na čo sa čaká, a v neposlednom rade aj to, na čo sa potom územný plán v takom podrobnom merítku tvorí.

„Územný plán je živý dokument, a napriek tomu, že posledný územný plán bol vytvorený v roku 1976 a ide naozaj o plán, ktorý má slúžiť na 20 a viac rokov, tak to neznamená, že je to nejaká dogma, ktorá sa nebude meniť, vyvíjať a prispôsobovať sa aktuálnej situácii,“ upresnil Marko.

Pravdou ale je, že nateraz platný územný plán Košíc prešiel zmenami, ktorých bolo viac než dosť. No z pôvodného návrhu sa za tie roky toho veľa nezrealizovalo. Územný plán býva spracovaný v grafickej a textovej podobe. Obe sa navzájom dopĺňajú.

„Začiatkom januára by sme radi spustili informačnú kampaň, aby sme ľudom vysvetlili, čo to ten územný plán vlastne je, a načo sa používa. A od marca 2018 by malo prebiehať prerokovanie konceptu územného plánu, ktorý spracovatelia odovzdajú a tam by sme radi pomohli mestu komunikovať a nejakým spôsobom facilitovať pripomienkový proces. Ale my sme len aktéri ako podporná aktivita, nie sme hlavná činnosť. Pripomienkovanie bude prebiehať klasickým spôsobom, podľa zákona,“ prezradila Mravčáková.

Aj keď sú názory na Zmeny a doplnky - a ich množstvo - k platnému územnému plánu rôzne, na jednom sa všetky strany zhodnú. Mesto, spracovatelia, aktivisti, aj spomínané občianske združenie považujú za dôležité, aby sa obyvatelia o územný plán zaujímali, prejavili svoj názor a vedeli, čo sa deje tam, kde žijú.

Autorka: DIANA SEMANOVÁ