Rorátne sväté omše majú svoju historickú tradíciu.
V rímskokatolíckom Kostole Svätej rodiny na sídlisku Dargovských hrdinov v Košiciach slúžia v týchto dňoch takzvané rorátne sväté omše. Sú typické pre adventné obdobie.
„Rorátne sväté omše sú vlastne skoré ranné omše. My ich máme o 6.00 hod. Je to také symbolické, pripravujeme sa na narodenie Ježiša Krista, ktorý je svetlom a každý jeden človek, ktorý prichádza prináša si v lampášiku svetlo sviece, ktoré má pred sebou počas celej svätej omše. Tá je celá vo tme, len pri svetle sviečok,“ uviedol kaplán farnosti Svätej rodiny v Košiciach Peter Vojtko.
Snažia sa takto podľa jeho slov vzývať Svetlo, ktorým je Ježiš Kristus a pripravovať sa na jeho narodenie. „To je vlastne celý zmysel, aby tma neprežiarila ľudský život, ale aby to Svetlo vstúpilo a osvietilo,“ doplnil Vojtko.
Rorátne sväté omše majú svoju historickú tradíciu. Slávia sa ku cti Božej Matky väčšinou v skorých ranných hodinách pred svitaním. Býva zvykom sláviť ich v kostoloch pri sviečkach s patričnými spevmi a na záver recitovať či spievať modlitbu Anjel Pána. Roráty pripomínali, že pred narodením Krista ľudstvo „kráčalo v tmách“. Názov roráty pochádza z najznámejšej latinskej adventnej piesne zo 16. storočia z Francúzska „Rorate coeli de super...“ – „Rosu dajte nebesia zhora...“.
Samotné slovo advent pochádza z latinského „adventus“, čo znamená príchod. Adventná predvianočná príprava sa spomína v Ríme už za pápeža Leva I. Veľkého, ktorý pôsobil v rokoch 440-461. Iný záznam o advente pochádza z Francúzska, kde koncil v meste Macon v roku 582 nariadil, aby sa príprava na slávenie vianočných sviatkov začala od prvej nedele po sviatku svätého Martina. Adventné obdobie v tejto forme zahŕňalo šesť nedieľ a malo pôstno-kajúcny charakter. Neskôr pápež Gregor I. Veľký skrátil adventné obdobie na štyri nedele symbolizujúce 4-tisíc rokov čakania na Mesiáša.
Zdroj: TASR