V posledných rokoch často vidíme snahu priniesť zakvitnuté lúky aj do miest. Košice nie sú výnimkou.
Téma menej častého kosenia niektorých zelených plôch rozdelila Košičanov na dva tábory. Napriek nadšeniu mnohých sa nájdu aj takí, ktorí radšej vidia zeleň v meste kultivovanú. Vo vybraných lokalitách sa v záujme zachovania prírody kosilo toto leto menej. Téma sa ale medzi bežných ľudí dostala pod názvom „nekosenie“, čo podľa vedúceho oddelenia záhrad zo Správy mestskej zelene Petra Vrábela vytváralo mylný dojem. „Pojem nekosenie je podľa mňa pomerne nešťastný, keďže my kosíme, máme len lokality, kde je znížená intenzita kosenia. Na oboch lokalitách sa realizovali dve kosby. Ide o lokality Park Anička a takzvaná Ťahanovská lúka na Sídlisku Ťahanovce.“
Trend menej častého kosenia prebrali Košice od západoeurópskych miest. Hlavným dôvodom je ekológia. „Chceli sme vyskúšať tento typ údržby trávnika, pretože očakávame určitý ekologický prínos. Takéto prostredie je oveľa vhodnejšie pre rozvoj a prežitie hmyzu, keďže v poslednej dobe vníma spoločnosť, že hmyzu ubúda, na čo sú naviazané aj ďalšie časti ekosystému. Porasty lepšie hospodária aj s vodou, čo je tiež cieľom projektu. Ten porast nie je tak často kosený a povrch zeme nie je vystavený priamemu slnku až tak intenzívne,“ dodal Vrábel.
Názory ľudí na nekosené priestranstvá v meste sú ale rôzne. Zatiaľ čo psíčkari a nadšenci prírody majú z nápadu radosť, alergici si tento krok až tak nepochvaľujú. „Sú ľudia, ktorým sa to páči a podporujú to, nájdu sa aj ľudia, ktorí to považujú za zbytočné a myslia si, že na tom ušetríme veľa finančných prostriedkov. To ale nie je pravda,“ objasnil vedúci záhrad.
Alergici tento stav neocenili aj podľa Zuzany Dietzovej z Hygieny životného prostredia a zdravia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Košiciach: „Ak sa nebude kosiť v mestských častiach najmenej raz za mesiac, budeme mať v Košiciach stále väčšie problémy s alergikmi, keďže koncentrácia peľov bude vyššia. Odporúčam, aby sa kosilo už od apríla, možno až do novembra, raz za mesiac. Pre detskú populáciu a pre populáciu alergikov je potrebné takéto kosenie.“
Peľ v meste je podľa Dietzovej ešte škodlivejší, ako na dedine a nielen pre alergikov: „Vyhradiť lúku, nekosiť ju a nechať ju zaburinenú, to je možno vhodné na okraji mesta, kde tá chemizácia vzduchu nie je tak vysoká ako v centre. Peľové zrno v Košiciach nie je totožné s peľovým zrnom napríklad v Kavečanoch. Na jedno peľové zrno tu nasadá množstvo chemických látok, ktoré ďalej pokračujú v alergizácii.“
S týmto názorom ale nesúhlasí botanik Robert Gregorek: „Klasický, nízko kosený trávnik má v lete jasný scenár. Zožltne a nezabezpečí ani lepší vývoj klímy ani nezabezpečí sedimentáciu. Jednoducho sa z neho práši. Preto vyššie bylinné porasty majú obrovský význam.“
Príroda a kvitnúce rastliny sú pre ľudstvo dôležité, no to neznamená, že by sme mali nechať mesto zarásť burinou. „Mali by sme vybrať miesta, kde necháme vegetáciu kvitnúť a vyprodukovať semená, pretože tu máme aj rôzne druhy živočíchov, ktoré potrebujú túto pestrú stravu,“ dodal Gregorek.
Pokiaľ ide o alergikov, tu upozorňuje botanik na to, že sídlisková zeleň nie je až takým prudkým alergénom: „Najľahšie peľové častice sa šíria v obrovskom merítku a úprimne povedané, sídlisková zeleň nie je ten producent peľu, ktorý by trápil alergikov. My skôr vieme ísť tou cestou, zabezpečiť nejakú sedimentáciu toho, čo nám z krajiny privieva vietor.“
Autor: MARTIN MAJDÁK