Na rozdiel od iných typov volieb - komunálnych či volieb do europarlamentu - sa v prezidentských voľbách pôvodne očakávala vyššia účasť.
V sobotňajších prezidentských voľbách, v ktorých mohlo odovzdať svoj hlas viac ako 10-tisíc väzňov, zaznamenali v porovnaní s predchádzajúcimi prezidentskými voľbami v roku 2014 veľmi nízku volebnú účasť. Predstavovala len 17 percent, informoval v nedeľu riaditeľ Kancelárie generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) Adrián Baláž.
Ku dňu konania volieb sa v 17 slovenských ústavoch na výkon trestu odňatia slobody a ústavoch na výkon väzby i vo väzenskej nemocnici v Trenčíne nachádzalo dovedna 1506 obvinených. Z nich malo volebné právo 1386 a uplatnilo si ho len 165 obvinených.
Na druhej strane, v slovenských väzniciach sa nachádzalo ku dňu konania volieb 8934 právoplatne odsúdených. Právo voliť malo 8777 odsúdených a využilo ho len 1552 väzňov. Najstarším oprávneným voličom bol 79-ročný väzeň odsúdený na trojročný trest za ublíženie na zdraví a nebezpečné vyhrážanie sa.
Na rozdiel od iných typov volieb - komunálnych či volieb do europarlamentu - sa v prezidentských voľbách pôvodne očakávala vyššia účasť. Súvisí to vždy s očakávaním udelenia prezidentskej amnestie. V posledných prezidentských voľbách v roku 2014 bola v prvom kole voľby prezidenta 29,39-percentná účasť a v druhom kole 32,42-percentná účasť väznených osôb.
„Právo voliť vo voľbách prezidenta SR mal obvinený a odsúdený, ktorý je občanom SR, v deň konania volieb sa nachádzal vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody na území SR, najneskôr v deň konania volieb dovŕšil 18 rokov a nemal prekážku práva voliť. Prekážkou práva voliť bolo zákonom ustanovené obmedzenie osobnej slobody z dôvodov ochrany verejného zdravia,“ vysvetlil Baláž.
Zdroj: TASR