Po vzkriesení boli povolené aj dedinské tancovačky.
Jedným z veľkonočných zvykov, ktorý je typický najmä pre východné Slovensko je svätenie jedál. Gazdinky ich pripravovali ešte počas Bielej soboty.
„V rímskokatolíckych rodinách v súčasnosti sa svätenie deje na Bielu sobotu, ale u gréckokatolíckych veriacich je to na Veľkonočnú nedeľu, na Vzkriesenie, skoro ráno pred východom slnko. Ženy nachystajú jedlá, ktoré sú typické pre toto obdobie, ako je šunka, klobásy, vajíčka. Vajíčko je najstarším veľkonočným jedlom, ktoré sa podáva v tomto období a všetky jedlá sa vlastne varia z vajíčka,“ uviedla etnologička Krajského múzea v Prešove Zuzana Andrejová.
Pre východniarov je typická hrudka alebo syrek, ktorý svojou farbou symbolizuje slnko a teda život, a dlhú tradíciu majú aj klobásky a šunky. Tie sa pripravovali a údili už počas 40-dňového pôstu.
„Taktiež na Veľkonočnú nedeľu v minulosti sa už stretávali rodiny, s tým, že bolo už dovolené po vzkriesení vykonávať tanečné zábavy. Dievčatá v minulosti tancovali chorovody – sú to dievčenské tance, kedy sa stretnú všetky dievčatá a kráčajú celou dedinou, spievajú a vítajú jar,“ doplnila etnologička.
Tento sviatok sa aj v minulosti spájal s radosťou a hojnosťou.