Súčasťou slávenia sú krížové cesty.
Kresťania si dnes pripomínajú deň Ježišovho umučenia a smrti, preto sa Veľký piatok aj v minulosti spájal s prísnym pôstom. Ľudia zároveň nepracovali na poli, pretože verili, že im to prinesie nešťastie.
„Napríklad gréckokatolícki veriaci nekonzumujú v tento deň mliečne výrobky ani vajíčka. Evanjelici dodržiavajú pôst, tiež je to pre nich najväčší sviatok, ktorý je pôstnym dňom. V tento deň konzumujú zemiaky s kyslou kapustou. Takže to sú také typické jedlá pre tento pôstny deň,“ uviedla etnologička z prešovského krajského múzea Zuzana Andrejová.
Sláveniu veľkého týždňa predchádza 40-dňový pôst, ktorý sa v minulosti spájal s prebúdzaním prírody a privítaním jari.
„Čo sa týka pracovných činností našich predkov, tak ženy napríklad v tomto období prestávali priasť, ale začínali tkať koberce alebo látky. Muži sa pripravovali na prácu na poli. V tomto období sú najvýznamnejšie dve nedele – prvá je tzv. Smrtná nedeľa – je to predposledná pôstna nedeľa pred Veľkou nocou. Spájalo sa s ňou vynášanie zimy z chotára, z obce, pretože ľudia už chceli do obce priniesť teplo, leto a chceli už začať pracovať na poli,“ doplnila etnologička.
Dôležitou súčasťou dnešného dňa sú v súčasnosti aj krížové cesty či poklona Božiemu hrobu.