Mnohé mali pre našich predkov hlboký význam.
Sviatočný decembrový čas sa v minulosti spájal s rôznymi zvykmi a tradíciami, ktoré mali pre našich predkov dôležitý a hlboký význam. Niektoré sa zachovali, iné sa však aktuálne vytrácajú, resp. sa nahrádzajú novými, modernými.
Dôležitou súčasťou vianočných osláv bola štedrá večera a následná polnočná omša. Podľa etnografky Klaudie Buganovej sa veľký dôraz dával na symboly:
„Toto sa prirodzene dialo vo všetkých oblastiach, ale určité špecifiká, samozrejme, boli. Pri stole prebiehali aj rôzne úkony, myslelo sa na to, že rodina má držať pohromade. Preto sa aj nohy stola obťahovali reťazou, lebo to symbolizovalo tú súdržnosť. Pri štedrej večeri bol aj jeden prázdny tanier, vždy sa myslelo na člena rodiny, ktorý v tom roku odišiel.“
Novšie tradície v tejto súvislosti hovoria aj o symbole pohostinnosti pre pocestného, pretože na Vianoce by nikto nemal byť sám. Zvyky sa týkali jedál na štedrovečernom stole, ale aj samotného prestierania či priebehu večera. Členovia rodiny si všetky chody pripravili dopredu, aby nikto od stola nevstával a aby zostali pohromade aj ďalší rok.
„Pod stôl sa dávali komponenty, ktoré by sme dnes už nenašli asi ani v mestách, ani na vidieku. Dávala sa tam otiepka slamy ako symbol, že sa narodil v chudobe na slame. Sekera, ktorej samotná čepeľ znamenala tuhé zdravie pre všetkých ľudí, ktorí si sadli k štedrovečernému stolu. Dával sa tam šechtár nadojeného mlieka, čo symbolizovalo bohatstvo v tom slova zmysle potravinovom, aby ľudia mali dostatok potravy,“ doplnila etnologička Katarína Nádaská.
Na Štefana sa skoro ráno ľudia zvykli umývať v studenej vode potoka, keďže verili v jej magickú silu a blahodarný účinok na zdravie, ktorý ale mala iba v tento deň. V programe dňa nesmelo chýbať vinšovanie po domoch. Platilo ale pravidlo, že do dverí vstúpil vždy prvý muž. Verilo sa, že ak tak urobí žena, môže to gazdovstvu priniesť v novom roku nejakú stratu či trápenie. Tradičnou súčasťou druhého vianočného sviatku bola aj štefanská zábava.