Vajíčka symbolizujú plodnosť, obnovenie a nepretržitosť života.
Vajíčko má vo zvykoch našej kultúry veľmi dôležitú úlohu, a to predovšetkým v obyčajoch spojených s vítaním jari. Je to čas, kedy sa začínajú poľnohospodárke práce. Už starí Slovania sa snažili rôznymi magickými úkonmi zaistiť prosperitu v tomto období – zdravie, silu a nový život.
Na tento účel sa používali i vajíčka, ktoré symbolizujú plodnosť, obnovenie a nepretržitosť života. V 19. a dokonca ešte v 20. storočí sa v niektorých oblastiach verilo, že tak, ako sa aktivuje príroda, aktivujú sa aj duše našich predkov, ktorí mali pomáhať pri magických obradoch na zaistenie prosperity na nasledujúce obdobie. Vo veľkonočnom týždni sa preto zvykli nosiť na hroby nielen bahniatka, ale i vajíčka, ktoré prechodu duší do nášho sveta napomáhali.
V okolí Michaloviec sa dochovala zmienka o zvyku, kedy pri prvom vyháňaní na pašu kone a kravy prekračovali žeravé uhlíky, čo malo zaručiť ich magickú ochranu. Prekračovali aj vajíčka, aby boli zvieratá tlsté.
Na Spiši a Honte sa dobytok ešte v stajni šúchal vajíčkom, aby bol silný a na paši držal spolu. Vajíčko sa položilo na prah a krava, ktorá ho rozbila, mala do roka ochorieť.
Na Horehroní priniesli manželky kravských pastierov svojim mužom na pašu už uvarené vajíčka. Tie zjedli pastieri a škrupiny zakopali spolu, aby aj stádo držalo pokope.
Na Liptove na Veľký piatok dávali po vajíčku kozám, aby mali nasledujúci rok dostatok mlieka. Sliepkam sa dávali jesť škrupiny, aby dobre niesli. Škrupiny z vajíčok a omrvinky sa dávali aj do poľa medzi oziminu. Týmto úkonom mala byť ozimina ochránená pred krupobitím.
Vajíčka považujeme za najstaršie veľkonočné jedlo, ktoré sa jedlo ako prvé. Vajíčko gazda rozdelil medzi všetkých pri stole. Ak sa niekto počas roka dostal do moci zlých síl, mátalo ho či vodil ho svetlonos, mal si spomenúť, s kým toto vajce jedol, aby zlomil ich moc.
Najznámejšie sú však vajíčka – kraslice v ľudových zvykoch počas Veľkej noci. Na východnom Slovensku sa nazývali pisanky. Najstaršie kraslice na našom území boli nájdené v slovanských hroboch Slovanov zo 7. storočia. V minulosti sa používali najmä slepačie vajíčka, menej husacie, kačacie, no dnes sa stretneme aj so pštrosími. Ďalší rozdiel v porovnaní s tradičnými kraslicami je v tom, že vnútro súčasných kraslíc sa vyfukuje a slúžia prevažne už len na estetické účely.
Vajíčka sa zafarbovali prírodnými farbami, ktoré vznikali vyváraním rastlín, plodov a kôry stromov. Farbili sa aj rôznymi dostupnými predmetmi ako hrdzavé klince a sadze. Mohli sa farbiť aj kúpenými farbami.
Na západnom Spiši napr. v obciach Mengusovce, Gerlachov, Batizovce a okolo Hnilca sa do zafarbeného vajíčka vzory vyškrabávali. Mohlo sa aj batikovať pomocou vosku, ktorý sa nanášal na vajíčko, ktoré sa farbilo. Miesta pokryté voskom ostali nezafarbené. Viacfarebné ornamenty sa batikovali trubičkou napríklad v Kojšove, Toryskách.
V Čertižnom sa jednofarebne batikovali vajíčka pomocou špendlíkovej hlavičky. Ďalší spôsob ozdobovania bol nalepovaním nastrihanej slamy na vajíčko. Nezafarbená slama sa používala v obciach v okolí Kežmarku a zafarbená v okolí Humenného.
V minulosti sa v obciach v oblasti Spiša vajíčka zdobili leptaním kyselinou. Táto technika sa zachováva v obciach v okrese Rožňava. Ako leptacia látka sa mohla napríklad používať šťava z kyslej kapusty. Poznáme aj nanášanie rôzne farebných vzorov pomocou vosku, tzv. voskovanie či drevené vajíčka z Bardejova. Tam, kde sa živili drotárstvom, napríklad v Stráňanoch, sa vajíčka odrôtovali.
Na Gemeri a v Novohrade dokázali ozdobiť vajíčko okovaním. Vajíčko sa zdobilo aj technikou obväzovania, kedy sa naň omotaním pripevnil napríklad list petržlenu a vajíčko sa nechalo zafarbiť. Mohlo sa aj olepovať sitinou – dužinou z trávy, bavlnkou či dekorovať napísaním verša. Medzi nové techniky radíme madeiru alebo perforovanie. Pri tejto metóde sa vajíčko dierkuje zubnou vŕtačkou. Kraslice začínajú skrášľovať technikou dekupáže, papierom a lepením látok.
V súčasnosti sa používajú kombinácie rôznych techník a materiálov, podľa fantázie a kreativity. Tradične sa koná výstava zo súťaže o najkrajšie kraslice v Múzeu a Kultúrnom centre južného Zemplína v Trebišove a vo Vihorlatskom múzeu v Humennom, ktoré dokazujú, že táto tradícia je stále živá.
Autorka: Ľudmila Mitrová, HistoricKE,