Útoky vo viacerých oblastiach pokračovali.
Americký viceprezident J.D. Vance vyhlásil, že Rusko a Ukrajina musia uzavrieť dohodu, inak Washington ukončí svoje úsilie o dosiahnutie prímeria. Obe strany sa podľa neho budú musieť v záujme dosiahnutia prímeria dohodnúť na výmene území.
„Rusom a Ukrajincom sme predložili veľmi jasný návrh, je čas, aby buď súhlasili, alebo aby sa Spojené štáty stiahli z tohto procesu,“ dodal americký viceprezident.
Podobne reagoval minulý týždeň aj americký minister zahraničných vecí Marco Rubio, ktorý povedal, že USA sa prestanú snažiť sprostredkovať mierovú dohodu medzi Ruskom a Ukrajinou, ak sa neobjavia jasné známky toho, že ju možno dosiahnuť.
„Myslím, že teraz je čas podniknúť - ak nie posledný krok - tak jeden z posledných krokov, a tým je, na všeobecnej úrovni, aby jedna strana povedala: zastavíme zabíjanie, zmrazíme územné línie približne tam, kde sa nachádzajú dnes. To, samozrejme, znamená, že Ukrajinci aj Rusi sa budú musieť vzdať časti územia, ktoré momentálne ovládajú,“ povedal Vance.
Dnes sa o ukončení vojny diskutuje v Londýne, a to na úrovni vysokopostavených diplomatov Spojeného kráľovstva, USA, Francúzska, Nemecka a Ukrajiny.
USA podľa medializovaných informácií očakávajú od Ukrajiny odpoveď na ich mierových rámec, ktorý počíta s tým, že USA uznajú Krymský polostrov za súčasť Ruska a neoficiálne aj ruskú kontrolu nad takmer všetkými okupovanými oblasťami Ukrajiny.
Návrh predpokladá de iure uznanie ruskej kontroly nad Krymom, ktorý Moskva nezákonne anektovala v roku 2014 a de facto uznanie ruskej okupácie takmer celej Luhanskej oblasti a okupovaných častí Doneckej, Chersonskej a Záporožskej oblasti. Rusko by tiež získalo prísľub, že sa Ukrajina nestane členom NATO, ale bude môcť vstúpiť do EÚ. Spojené štáty by takisto zrušili sankcie uvalené na Rusko od roku 2014.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vyhlásil, že Rusko aj naďalej odmieta myšlienku nasadenia európskych mierových síl na Ukrajine. Rozhovory o možnom nasadení vojakov vedú Británia a Francúzsko s približne 30 krajinami, ktoré tvoria tzv. koalíciu ochotných.
Rusko takýto odmietavý postoj voči umiestneniu západných vojenských síl na Ukrajine vyjadruje opakovane. Francúzsky prezident Emmanuel Macron však ešte v marci povedal, že rozhodovať o tejto veci bude Kyjev, a nie Moskva:
„Ukrajina je suverénna - ak požiada o prítomnosť spojeneckých síl na svojom území, nie je na Rusku, či to prijme alebo odmietne.“
Útoky na Ukrajine medzičasom pokračovali, pričom sa zranilo päť ľudí a došlo k poškodeniu civilnej infraštruktúry a podnikov. Terčom bola Poltavská, Odeská, Charkovská a Kyjevská oblasť.
Údery prišli v čase, keď ruský prezident Vladimir Putin i jeho ukrajinský náprotivok Volodymyr Zelenskyj naznačili ochotu rokovať o pakte, ktorý by zakázal útoky na civilnú infraštruktúru.
Zdroj: TASR