Znepriatelené krajiny sa pripravujú na ďalšie kolo mierových rokovaní.
Teploty uplynulú noc klesli v Charkove na -23 stupňov a v Kyjeve, kde je bez tepla vyše 1000 obytných domov, dosiahli -17 stupňov Celzia. Ruský prezident Vladimir Putin na žiadosť šéfa Bieleho domu Donalda Trumpa súhlasil s krátkodobým zastavením útokov na Kyjev a ďalšie mestá kvôli silným mrazom. Dočasné prímerie však podľa Kremľa trvalo do nedele (1.2.), a tak opäť útočil na ukrajinskú metropolu. Kyjev tvrdí, že útoky neprestali ani počas dohodnutej lehoty.
Vedúci vojenskej správy Kyjeva Tymur Tkačenko vyhlásil, že Moskva uplynulú noc podnikla rozsiahly úder na metropolu v mrazivej zime, ktorý si vyžiadal dvoch zranených. V tejto súvislosti vyzval ľudí, aby zostali v úkrytoch. Rovnaký počet zranených hlásil aj Charkov. Regionálny gubernátor Oleh Synehubov skonštatoval, že cieľom niekoľkohodinového útoku na energetickú infraštruktúru bolo spôsobiť čo najväčšie škody a zanechať mesto bez tepla počas silných mrazov. Tamojšie úrady museli obmedziť dodávky tepla pre vyše 800 domácností, aby predišli rozsiahlejšiemu výpadku. Obyvatelia môžu v prípade potreby vyhľadať nepretržite otvorené miesta, kde sa môžu zahriať.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že Kremeľ uprednostňuje pokračovanie v útokoch pred mierovými rokovaniami:
„Využívanie najchladnejších dní zimy na terorizovanie ľudí je pre Rusko dôležitejšie než obrátenie sa k diplomacii,“ uviedol Zelenskyj s tým, že na Ukrajinu bolo v noci z pondelka na utorok vyslaných vyše 70 rakiet a 450 dronov, ktoré zasiahli Sumskú, Charkovskú, Kyjevskú, Dnepropetrovskú, Odeskú aj Vinnyckú oblasť, kde sa celkovo zranilo minimálne 9 osôb:
„Poškodené sú bežné obytné budovy a energetická infraštruktúra. V Kyjeve dronové útoky spôsobili požiare vo výškových budovách a poškodili materskú školu.“
Zelenskyj vyzval partnerov Ukrajiny, aby prispeli k posilneniu protivzdušnej obrany a zvýšili tlak na Kremeľ. Zároveň prikázal veleniu domácej armády, aby reagovalo na narastajúci počet ruských útokov proti dopravnej infraštruktúre:
„Ruská armáda sa naďalej zameriava na teror proti našej logistike – predovšetkým železničnej infraštruktúre. Konkrétne došlo k útokom v Dnepropetrovskej oblasti a v Záporoží.“
Energetický systém Ukrajiny je vážne poškodený nedávnymi ruskými útokmi na infraštruktúru vrátane objektov pri fronte a v pohraničí. Zelenskyj dodal, že nedošlo k cieleným útokom ruských rakiet ani iránskych dronov typu Šáhid na energetickú infraštruktúru.
Ruské jednotky v januári v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom zrýchlili svoj postup, kedy dobyli dvakrát viac ukrajinského územia ako v decembri. Výnimkou je Donbas, kde sa ich ofenzíva spomalila. Moskva zaznamenala tieto úspechy v čase, keď Ukrajinu trápi aj najchladnejšie počasie od prepuknutia vojny vo februári 2022.
Z analýzy amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) vyplýva, že Kremeľ v januári zabral 481 kilometrov štvorcových územia Ukrajiny, pričom v decembri 2025 to bolo 244 kilometrov štvorcových. Ide nielen o oblasti, ktoré aktuálne kontroluje Rusko, ale aj o lokality, ktoré si nárokuje Moskva. Januárový postup ruských síl je jedným z najväčších počas zimy od začiatku vojny.
Po tom, čo Rusko v roku 2022 neuspelo so svojím zámerom za niekoľko dní obsadiť Kyjev a zvrhnúť ukrajinské vedenie, uviazlo v obrane domácej armády. Napriek tomu aj naďalej pokračuje v ťažkom postupe za cenu obrovských ľudských obetí. Kremeľ momentálne kontroluje 19,5 percenta ukrajinského územia, z toho zhruba tretinu okupoval pred februárom 2022 vrátane Krymu anektovaného v roku 2014.
Moskva chce aj tie oblasti, ktoré doposiaľ úplne nedobyla. Medzi nimi je Donbas, ktorý tvorí Donecká a Luhanská oblasť. Ruskí vojaci v Doneckej oblasti kontrolujú približne 80 percent územia a dobyli takmer celú Luhanskú oblasť. Kremeľ v súčasnosti ovláda zhruba 83 percent Donbasu. Obsadiť zvyšných 17 percent by mu pri súčasnom tempe trvalo 18 mesiacov. Rusko opakovane pohrozilo, že neprestane so svojou ofenzívou, ak mu Ukrajina dobrovoľne neodovzdá zvyšok Doneckej oblasti. Kyjev to však odmieta a varuje, že ústupky posilnia Moskvu.
Zelenskyj sa stretol so svojimi vyjednávačmi pred ich rokovaniami v Spojených arabských emirátoch (SAE) s americkými a ruskými predstaviteľmi, ktoré sa uskutočnia 4. a 5. februára. Jeho delegácia bude v Abú Zabí viesť s Američanmi aj bilaterálne rozhovory. Zelenskyj vyhlásil, že je reálne dosiahnuť dôstojný a trvalý mier s Ruskom.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov reagoval, že v niektorých otázkach sa rokujúcim stranám podarilo dosiahnuť pokrok, ale v zložitejších témach zatiaľ nedošlo k priblíženiu postojov. Kľúčovým sporným bodom zostáva Donbas, ktorý si Rusko celý nárokuje, aj keď kontroluje vyše 80 percent jeho územia.
„Zdôrazňujeme, že všetky návrhy musia byť posúdené z hľadiska ich prijateľnosti pre Rusko a súladu s cieľmi a zámermi špeciálnej vojenskej operácie,“ reagoval ruský rezort diplomacie.
„Ukrajina je pripravená na konkrétne kroky. Veríme, že dosiahnutie dôstojného a trvalého mieru je reálne,“ skonštatoval Zelenskyj po stretnutí, ktorého sa zúčastnili takmer všetci členovia ukrajinského vyjednávacieho tímu vrátane tajomníka Rady národnej bezpečnosti a obrany Rustema Umerova a šéfa prezidentskej kancelárie Kyryla Budanova.
Šéf Kyjeva považuje dokument o bezpečnostných zárukách Spojených štátov pre Ukrajinu za hotový. Zelenskyj očakáva, že sa bude ďalej intenzívne pracovať na dohodách, ktoré sa týkajú obnovy a hospodárskeho rozvoja Ukrajiny:
„Rovnako očakávame, že americká strana bude naďalej rozhodujúca pri zabezpečovaní potrebných podmienok pre dialóg. Opatrenia na zmiernenie napätia, ktoré nadobudli účinnosť v noci zo štvrtka (29.1.) na piatok (30.1.), pomáhajú budovať dôveru verejnosti v rokovací proces a jeho možný výsledok.“
Ruské ministerstvo zahraničných vecí oznámilo, že návrh týkajúci sa ukončenia vojny na Ukrajine bude posudzovať z hľadiska súladu s cieľmi invázie z februára 2022. Akékoľvek nasadenie západných síl na Ukrajine by považovalo za zahraničné zasahovanie:
„Rozmiestnenie vojenských jednotiek, vojenských zariadení, skladov a inej infraštruktúry zo západných krajín na Ukrajine je pre nás neprijateľné a bude klasifikované ako zahraničná intervencia, ktorá predstavuje priamu hrozbu pre bezpečnosť Ruska.“
Západné krajiny diskutovali o možnosti vyslať svojich vojakov na Ukrajinu s cieľom dozerať na prípadnú mierovú dohodu. Tieto štáty by si mali podľa ruského ministerstva zahraničných vecí uvedomiť, že všetky zahraničné vojenské kontingenty vrátane nemeckých sa v prípade nasadenia na Ukrajine stanú legitímnymi cieľmi ruských ozbrojených síl.
Ruský rezort diplomacie oceňuje mierové úsilie Trumpa ukončiť vojnu na Ukrajine. Moskva tvrdí, že šéf Bieleho domu rozumie hlavným dôvodom vzniku konfliktu. Delegácia Spojených štátov sa zúčastnila aj trojstranných rokovaní s ukrajinskými a ruskými vyjednávačmi, ktoré sa uskutočnili predminulý víkend v Abú Zabí.
Zdroj: TASR