Vojna na Ukrajine: Moskva strojnásobila počet útokov na železničnú infraštruktúru

EurópaVojna na Ukrajine

Kyjev obvinila z dronového útoku na jadrovú elektráreň.

Podpredseda ukrajinskej vlády zodpovedný za infraštruktúru Oleksij Kuleba vyhlásil, že počet ruských útokov na vlaky a železničnú sieť sa od júla strojnásobil:

„Ak porovnáte len posledné tri mesiace, počet útokov sa strojnásobil. Od začiatku roka došlo k 800 útokom na železničnú infraštruktúru a bolo poškodených viac ako 3000 železničných objektov. Pri týchto stupňujúcich sa útokoch sme videli, že útočia na vlaky, najmä sa snažia zabiť rušňovodičov.“

Tohtoročné ruské útoky na železničnú sieť doposiaľ spôsobili škody za približne 858 miliónov eur. Železnice sú pre Ukrajinu kľúčové, keďže prepravujú vyše 63 percent nákladnej dopravy vrátane obilia a 37 percent osobnej dopravy. Riaditeľ štátnej železničnej spoločnosti Oleksandr Percovskyj povedal, že aj vojenská pomoc zo zahraničia sa často dováža vlakmi:

„Teraz, keď Rusi majú veľmi presné drony Šahíd, zameriavajú sa na jednotlivé lokomotívy.“

Kremeľ má podľa Kulebu tri ciele, a to zničiť ukrajinskú logistiku na juhu, aby zabránil pohybu tovaru do námorných prístavov, narušiť železničnú dopravu v blízkosti frontových línií v regiónoch ako Černihiv a Sumy a zničiť všetko v Donbase.

Železnice sú častým terčom aj falošných bombových hrozieb. Kyjev tvrdí, že za to nesie zodpovednosť Moskva. Koľaje sa dajú opraviť pomerne rýchlo. Väčším problémom je poškodenie koľajových vozidiel. Ukrajinský vojenský expert na drony Serhij Beskrestnov skonštatoval, že vlaky sú obzvlášť zraniteľné voči bezpilotným lietadlám, pretože sú relatívne pomalé a jazdia po predvídateľných trasách.

Foto
Jadrová elektráreň po oprave opäť funguje na plný výkon / TASR

Moskva obvinila Kyjev zo štvrtkového (13.11.) dronového útoku na jadrovú elektráreň vo Voronežskej oblasti. Bezpilotné lietadlá sa podľa Kremľa podarilo zneškodniť, ale ich úlomky poškodili zariadenie. Šéf ruskej štátnej jadrovej energetickej spoločnosti Rosatom Alexej Lichačov zdôraznil, že protivzdušnej obrane sa podarilo včas zostreliť drony:

„Padajúce trosky však poškodili distribučné zariadenia.“

Gubernátor Voronežskej oblasti Alexander Gusev informoval o poškodení zariadenia vo vonkajšej rozvodni v blízkosti reaktorových blokov. Tri reaktorové bloky boli preventívne odpojené od siete a ich výkon bol následne znížený na menej ako polovicu. Jadrová elektráreň po oprave opäť funguje na plný výkon.

Lichačov tvrdí, že Moskva o tom podrobne informovala aj šéfa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafaela Grossiho, ktorý by mal tlmočiť Západu obavy Ruska o eskalácii napätia v okolí jadrových zariadení. Grossi sa včera (14.11.) stretol s vedúcim ruského jadrového úradu v exkláve Kaliningrad, kde rokovali o bezpečnosti Záporožskej jadrovej elektrárne na Ukrajine. Moskva takmer štyri roky vedie vojnu na Ukrajine, v rámci ktorej okupuje Záporožskú jadrovú elektráreň. Kremeľ opakovane obviňuje Kyjev z útokov na svoje jadrové zariadenia.

Nemecký minister obrany Boris Pistorius oznámil, že jeho krajina prispeje minimálne 150 miliónmi eur na nákup amerického vojenského vybavenia pre Ukrajinu. Urobil tak počas zasadnutia skupiny G5 v Berlíne, ktorého sa zúčastnili ministri obrany Francúzska, Spojeného kráľovstva, Talianska a Poľska a najvyššia šéfka diplomacie Európskej únie Kaja Kallasová. Prostredníctvom videohovoru sa k nim pripojil aj ukrajinský minister obrany Denys Šmyhaľ.

Lídri spoločne rokovali o pokračujúcej podpore Ukrajiny v jej obrane proti Rusku. Pistorius povedal, že ruský prezident Vladimir Putin sa snaží Ukrajincom čo najviac znepríjemniť zimu prostredníctvom neustálych útokov na energetickú infraštruktúru s cieľom zlomiť ich vôľu klásť odpor.

Ministri sa dohodli na ďalších nákupoch v rámci programu NATO takzvaného mechanizmu PURL (Zoznam prioritných požiadaviek Ukrajiny), prostredníctvom ktorého chcú dodávať Kyjevu zbrane vyrobené v USA. Táto iniciatíva bola reakciou na verejné požiadavky amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby európske krajiny zvýšili svoje záväzky voči Ukrajine namiesto toho, aby sa spoliehali na Spojené štáty. Severské a pobaltské krajiny avizovali spoločný záväzok vo výške 500 miliónov dolárov na nákup amerického vojenského vybavenia a munície pre Ukrajinu. 

 

Zdroj: TASR


 

Komentáre