Aj otázka pričlenenia Ukrajiny k Európskej únii vyvolala v Bruseli rozličné názory.
Ukrajinská armáda v piatok (22.5.) zaútočila na Ruskom okupovaní Luhanskú oblasť. Útok smeroval na tamojšiu školu. Desiatky ľudí sa zranilo, 15 osôb je nezvestných a počet obetí sa navýšil na šesť civilistov. Ruský prezident Vladimir Putin tento útok odsúdil a nariadil ministerstvu obrany, aby pripravilo návrhy odvetných opatrení. Kyjev v reakcii potvrdil vykonanie útoku, podľa neho však nemieril na civilistov, ale vojakov. Útok sa odohral v meste Starobiľsk. V internáte bolo v tom čase ň 86 tínedžerov vo veku od 14 do 18 rokov.
„V súčasnosti je známe, že šesť ľudí zahynulo, 39 bolo zranených a 15 ľudí je nezvestných, pričom pátranie v troskách stále prebieha,“ uviedol Putin.
Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl vo vyhlásení uviedol, že armáda pri útoku zasiahla „jedno z veliteľstiev jednotky Rubikon“ . Vyšetrovací výbor Ruskej federácie už skôr obvinil Ukrajinu, že na budovu podnikla nálety štyrmi dronmi, v dôsledku čoho sa prakticky zrútila. Podľa Putina sa v blízkosti internátu nenachádzajú žiadne vojenské zariadenia. Úder označil za teroristický.
Aj politické dialógy vládnych predstaviteľov priniesli počas tohto týždňa viaceré vyhlásenia. Rusko podľa ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova považuje dosiahnutie cieľov invázie na Ukrajinu za kľúčové pre posilnenie svojho postavenia vo svete. Hoci počiatky konfliktu s Kyjevom spočívali v odôvodnení, že krajinu treba denacifikovať a demilitarizovať, súčasné snahy sa skôr podobajú na konflikt so západom. Západní predstavitelia zas tvrdia, že Ukrajina obranou proti Rusku bráni aj zvyšok Európy.
„Keď hovoríme o potrebe posilniť vplyv Ruska vo svete a zvýšiť jeho príťažlivosť ako civilizácie, partnera a strany, ktorá vždy dodržiava dohody, jediným cieľom je dosiahnuť všetky ciele špeciálnej vojenskej operácie,“ uviedol Lavrov.
Pokračujúcu inváziu na Ukrajinu podľa Lavrova pozorne sledujú tak priatelia Ruska, ako aj jeho protivníci. Z tohto dôvodu je podľa jeho slov „hlavným cieľom ruskej diplomacie“ urobiť všetko pre to, aby mohli ruské jednotky bojujúce na Ukrajine „konať čo najefektívnejšie, najúspešnejšie a najrozhodnejšie“.
Témou tohto týždňa bola aj ukrajinská integrácia do Európskej únie. Návrh nemeckého kancelára Friedricha Merza, aby sa Ukrajina stala pridruženým členom EÚ, je podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského nespravodlivý, pretože Kyjevu nedáva možnosť hlasovať.
Prezident dodal, že porážka bývalého maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý vytrvalo odmietal členstvo Ukrajiny EÚ, v nedávnych voľbách vytvorila príležitosť výrazne pokročiť v prístupových rokovaniach.
„Bolo by nespravodlivé, keby Ukrajina bola súčasťou Európskej únie, ale nemala v nej žiadne slovo,“ skonštatoval Zelenskyj.
Ukrajinský prezident sa tiež európskym lídrom poďakoval za podporu počas vojny, v ktorej Ukrajina podľa neho bráni pred ruskou agresiou celú Európu „v plnom rozsahu - nie čiastočne a nie polovičatými opatreniami“.
Premiér Robert Fico k téme uviedol, že Merzov plán v súčasnosti v Európskej únii nemá podporu, a že do bloku by mali vstúpiť predovšetkým štáty západného Balkánu. Aj niektorí diplomati v Bruseli reagovali na nemecký návrh s opatrnosťou a poukázali na to, že štatút „pridruženého člena“ v zmluvách o EÚ oficiálne neexistuje. Iní spochybnili, či je takýto prístup potrebný po odchode Orbána, avšak ďalší poznamenali, že návrh možno vnímať jednoducho ako snahu urýchliť pokrok Ukrajiny.
Zdroj: TASR