Všetci o nej hovoria, ale nikto ju nikdy nevidel. Ako sme na tom s potravinovou sebestačnosťou

SlovenskoZaujímavosti

Columbova žena alebo Lochnesská príšera? Ako sú na tom slovenské potraviny v čase pandémie a vojny na Ukrajine.

Foto
Iba za posledný mesiac vzrástli na Slovensku ceny potravín priemerne o 2,6 %. Pečivo, mliečne výrobky a vajcia dokonca o 10 %. (Ilustračná fotografia) / TASR

Najprv krátky exkurz do histórie. Viac ako tri desaťročia po Nežnej revolúcii si takmer polovica Slovákov a štvrtina Čechov myslí, že v socialistickom Československu sa ľuďom žilo ekonomicky aj finančne lepšie. 

Tretina Slovákov je dokonca presvedčená, že išlo aj o politicky lepší systém. A takmer 20 percent Slovákov by sa do čias socialistického budovania svetlejších zajtrajškov bez problémov vrátila okamžite. 

Nostalgický smútok spomienkových optimistov za lacnými a kvalitnými potravinami, ktoré sa údajne dali nakúpiť takmer zadarmo vyvracajú nekompromisné štatistiky. V roku 1989 ste si napríklad za priemernú mesačnú výplatu mohli kúpiť 300 kusov 250 gramových štvrtiek masla alebo 400 kilogramov cukru. Dnes si za priemernú slovenskú výplatu kúpite dvakrát toľko masla a trojnásobné množstvo cukru.

Foto
O potravinovej sebestačnosti hovoríme, ak si vieme všetky alebo väčšinu základných potravín pre domácu spotrebu vyrobiť sami. (Ilustračná fotografia) / TASR

Podľa analýz projektu Búranie mýtov o socializme a sociálnom štáte, ktorý realizoval Konzervatívny inštitút Milana Rastislava Štefánika v Bratislave, je ekonomicky nezmyselná téza o potravinovej sebestačnosti bývalého Československa iba socialistickým mýtom. 

Československí poľnohospodári na začiatku 70. rokov minulého storočia navyše používali päťkrát viac hnojív na jeden hektár, ako napríklad farmári vo Francúzsku. Spotreba pesticídov bola u nás za socializmu oproti dnešku dvojnásobná.

Dovozy potravín sa realizovali najmä z iných socialistických krajín. Podobne ako domáca produkcia aj dovozy potravín boli problematické z hľadiska hygieny a bezpečnosti. Napríklad hovädzie mäso dovážané z bývalého Sovietskeho zväzu sa muselo v Čiernej nad Tisou prekladať zo sovietskej trate na československú železnicu, pričom čiastočne rozmŕzalo a následne opätovne zmŕzalo.

Foto
Celková miera potravinovej sebestačnosti Slovenska sa dlhodobo pohybuje na hranici 40 percent. (Ilustračná fotografia) / TASR

No ani dovozy niektorých druhov potravín nedokázali zabezpečiť takú ponuku potravín, aká je pre spotrebiteľov na Slovensku dnes samozrejmosťou. Sortiment potravín v socialistických obchodoch bol malý a nedostatkový. Niektoré ich druhy, napríklad pomaranče, boli väčšinou dostupné v obmedzenom množstve a iba pred Vianocami. 

Na nedostatok niektorých potravín a potravinárskych surovín reagovalo československé potravinárstvo produkciou rôznych náhrad. Odpoveďou mliekarenského priemyslu na nedostatok mliečneho tuku boli takzvané nátierkové maslá či stužené tuky. 

Rastúci dopyt po syroch sa syrárenský priemysel snažil uspokojovať produkciou tavených syrov. V ich konzumácii sa Československo stalo rekordérom a áno, tieto produkty sa na trhu stali veľmi úspešnými a prežili dodnes.

Netreba zabúdať ani na skutočnosť, že socialistický režim sa práve cenovo dostupnými potravinami, ktoré mimochodom, štát výdatne dotoval, hlavne mlieko a mäso, snažil kompenzovať nedostatok ďalších spotrebných tovarov. Napríklad automobilov či elektroniky.

Foto
Vysoko prebytkové je Slovensko iba v produkcii obilnín a cukru. (Ilustračná fotografia) / TASR

Od roku 2020, najprv vplyvom pandémie koronavírusu a následne vojny na Ukrajine, sa oveľa intenzívnejšie skloňujú pojmy potravinová sebestačnosť a potravinová bezpečnosť. Iba za posledný mesiac vzrástli na Slovensku ceny potravín priemerne o 2,6 %. Pečivo, mliečne výrobky a vajcia dokonca o 10 %.

Podľa Inštitútu pre stratégie a analýzu Úradu vlády Slovenskej republiky patrí Slovensko v rámci Európskej únie ku krajinám s nízkou úrovňou potravinovej sebestačnosti a bezpečnosti. 

Potravinovo bezpečná je krajina vtedy, keď ponuka potravín postačuje na nepretržité a stabilné uspokojenie potravinových požiadaviek jej obyvateľov. O potravinovej sebestačnosti hovoríme, ak si vieme všetky alebo väčšinu základných potravín pre domácu spotrebu vyrobiť sami.  

Foto
Najväčším problémom je produkcia mäsa, zeleniny, ovocia a olejov. (Ilustračná fotografia) / TASR

Správa britského časopisu The Economist o potravinárstve sveta z roku 2021 hodnotila schopnosť krajín vyrábať potraviny a spracovávať základné suroviny na potravinárske produkty s vysokou pridanou hodnotou. 

Slovensko skončilo na úplnom chvoste potravinárskeho rebríčka na 46. mieste. Horšie sa umiestnili už iba Luxembursko a Malta. Pre porovnanie, susedné Česko obsadilo 5. miesto. 

Celková miera potravinovej sebestačnosti Slovenska sa dlhodobo pohybuje na hranici 40 percent. Rovnakým číslom reflektuje nelichotivú situáciu aj zastúpenie slovenských potravín na pultoch maloobchodov. Slovenská republika je tak reálne závislá na dovoze potravín zo zahraničia. Hlavne od susedných štátov, Česka, Poľska a Maďarska.

Foto
Čo sa týka sebestačnosti, najlepšie sú na tom naše vajíčka (73 %), mlieko (65 %), med (57 %) a zemiaky (54 %). (Ilustračná fotografia))  / TASR

Najväčším problémom je produkcia mäsa, zeleniny, ovocia a olejov. Slovenský chlieb a pečivo, slovenské cestoviny, slovenské balené hydinové a mäsové výrobky, slovenská čerstvá zelenina, slovenské čerstvé ovocie ani slovenské jedlé oleje nedosahujú na pultoch maloobchodov a reťazcov ani 50 % podiel. Najlepšie sú na tom naše vajíčka (73 %), mlieko (65 %), med (57 %) a zemiaky (54 %). 

Pozrime sa bližšie napríklad na čerstvú slovenskú zeleninu, v ktorej dosahujeme iba 35 % sebestačnosť. Domácu cibuľu si vieme dopestovať na 78 %, kapustu na 42 %, mrkvu na 21 %, zeler na 6 % a šalát iba na 2,4 %. Ak by sme v týchto druhoch zeleniny chceli dosiahnuť plných 100 %, museli by sme ju pestovať na ploche o 3-tisíc hektárov väčšej.  

Vysoko prebytkové je Slovensko iba v produkcii obilnín a cukru. Obilniny produkujeme s výrazným prebytkom (až 168 %) ich domácej spotreby, cukor na 120 %. Kvôli vojne na Ukrajine cena obilnín na svetových trhoch, najmä pšenice, od februára neustále rastie. 

Ukrajina sa na svetovom exporte pšenice podieľa 12 %-ným podielom. Potom, čo začiatkom tohto týždňa oznámila India, druhý najväčší exportér pšenice, zákaz exportu v dôsledku extrémnej vlny horúčav, jej cena vzrástla na 435 eur za tonu.

Foto
Na začiatok by Slovensku úplne postačoval aj skromnejší cieľ, byť sebestačný v základných komoditách, ktoré si vieme dopestovať a dochovať, hovorí predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho  / TASR

Na nebezpečenstvo slovenskej potravinovej ne-sebestačnosti dlhodobo upozorňuje Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora. „O potravinovej sebestačnosti veľmi radi rozprávajú najmä politici, ale práve oni o nej častokrát nič nevedia,” hovorí jej predseda Emil Macho. Na začiatok by Slovensku úplne postačoval aj skromnejší cieľ. Byť sebestačný v základných komoditách, ktoré si vieme dopestovať a dochovať. 

„V petržlene, v zemiakoch, v mrkve, v hovädzom, bravčovom a hydinovom mäse, vo vajíčkach. To všetko si vieme u nás doma bez problémov dopestovať. Otázka je, prečo to nedokážeme v takých množstvách, ktoré spotrebujeme,” dodáva  Emil Macho.

Prečo to okolité krajiny dokážu? A prečo tieto potraviny na Slovensko častokrát dovážame aj z druhej strany zemegule? Odpoveďou je podľa potravinárskej komory globálny a tvrdo konkurenčný poľnohospodársky trh. Ale aj skutočnosť, že prirodzený charakter Slovenska sa drasticky zmenil. Z vidieckej poľnohopodárskej a pasienkárskej krajiny sa stala jedna z najpriemyselnejších krajín Európy.

Foto
Predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu Martin Krajčovič, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Samuel Vlčan, prezidentka Zväzu obchodu SR Nadežda Machútová počas podpisu dohody o spolupráci pri realizácii podporných nástrojov na zvýšenie potravinovej sebestačnosti Slovenskej republiky / TASR

Mierne dobrou správou je, že minulý týždeň podpísal minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Samuel Vlčan s predstaviteľmi Zväzu obchodu Slovenskej republiky a Slovenskej aliancie moderného obchodu Dohodu o spolupráci pri realizácii podporných nástrojov na zvýšenie potravinovej sebestačnosti Slovenska

Obe organizácie sa zatiaľ zaviazali na zasielaní výkazu o percentuálnom podiele obratu z predaja slovenských potravín za predchádzajúci kalendárny polrok. V členení podľa výrobných odborov potravinárskeho priemyslu.

„Obidva zväzy, ktoré pokrývajú viac ako 80 % predaja potravín na Slovensku sa zaviazali, že budú polročne posielať informácie. Tie ministerstvo potrebuje na to, aby správne nastavovalo podporné nástroje na rozvoj slovenského agropotravinárskeho priemyslu a aby sa presne nastavovali a cielene pripravovali výzvy," povedal minister 17. mája 2022 po podpise dohody. 

„Je to záujem ministerstva aj obchodníkov. Obchodné siete dlhodobo podporujú slovenských dodávateľov, za slovenské produkty im platia v priemere viac na odbytových cenách. A na slovenské produkty majú v priemere nižšie marže ako na zahraničné,” povedal predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu Martin Krajčovič.   

Zdroj: tasr/sita/ISA/sppk.sk

Komentáre