Procesy sú podľa nich príliš zdĺhavé.
V ostatných rokoch zaznievajú z radov samospráv sťažnosti na zdĺhavé procesy verejných obstarávaní. Pri väčších projektoch totiž často trvajú aj niekoľko rokov. Podľa Úradu pre verejné obstarávanie vychádzajú tieto nariadenia z práva Európskej únie. Pre najväčšie zákazky sú teda pravidlá rovnaké vo všetkých členských štátoch.
„Ak totiž chceme, aby o zákazky na Slovensku mohli reálne súťažiť spoločnosti zo zahraničia a rovnako slovenské firmy mohli súťažiť o zákazky v iných členských štátoch EÚ, skrátenie týchto lehôt nie je veľmi reálne. Rozdiel medzi Slovenskom a zahraničím je predovšetkým v tom, že v zahraničí sa viac a s väčším predstihom plánuje. V Rakúsku napríklad začínajú s prípravou obstarávania najväčších zákaziek 18 mesiacov pred plánovaným uzavretím zmluvy. Na Slovensku je to často menej ako 12 mesiacov,“ uviedol hovorca úradu Jozef Gabík.
Zákon umožňuje vyhodnotiť ponuky na základe rôznych kritérií, tým najpoužívanejším je však najnižšia cena. Často sa ale stáva, že vplyvom dodatkov stúpne a v konečnom dôsledku je omnoho vyššia ako pôvodné ponuky. Spôsobuje to nedostatočná kvalita dokumentácie či nevyhovujúca zmluva. Úrad pre verejné obstarávania podľa Gabíka dlhodobo apeluje na samosprávy, aby pri súťažiach používali iné kritériá a aby nepodceňovali otázky plánovania a prípravy projektov. Zároveň však nevylučuje ani úmyselné navyšovanie ceny.
Košický magistrát uviedol, že máloktorý projekt v súkromnej alebo verejnej sfére sa za ostatné roky realizoval podľa pôvodného rozpočtu.
„Mesto Košice podpisuje zmluvu s víťaznou spoločnosťou, ktorá spomedzi uchádzačov o konkrétnu zákazku predloží ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku. V niektorých prípadoch došlo za posledné roky k navýšeniu pôvodnej ceny. Bolo to spôsobené dodatočnými prácami, s ktorými pôvodný projekt nepočítal. Nastali aj prípady, že kvôli zmenám pri výstavbe sa museli použiť odlišné technológie, pričom sa to v čase prípravy projektu nedalo predvídať. Všetky dôvody boli vždy podrobne zdôvodnené v podpísaných dodatkoch,“ vysvetlila Jana Poľová z magistrátu.
Tieto dodatky však spôsobujú nielen navýšenie ceny, ale často aj posúvanie termínov. Príkladom je rekonštrukcia Slaneckej cesty, ktorá mala byť podľa pôvodného plánu hotová v týchto dňoch. Jej dokončenie je však v nedohľadne, pričom kompetentní hovoria o rozdielnych termínoch.
Zrýchlenie procesov obstarávaní nie je podľa prešovskej radnice jednoduchá otázka. Hovorkyňa mesta Terézia Rácová pre Košice Online uviedla, že pre bežne dostupné tovary a služby bolo zriadené tzv. elektronické trhovisko, ktoré tieto procesy zjednodušuje a stransparentňuje:
„Ďalšou z možností je rozšíriť výnimky, ktoré nespadajú pod zákon o verejnom obstarávaní a je ich obtiažne, v niektorých prípadoch aj zbytočné obstarávať. Jedná sa napríklad o potraviny (ktorých ceny je veľmi ťažké určiť na dlhšie obdobie a sú bežne dostupné na trhu s malými cenovými odchýlkami v konkurenčnom prostredí), prípadne stavebné práce, ktorých obstarávanie je náročné z hľadiska určovania predpokladanej hodnoty zákazky, samotnej realizácie a následnej vynútenej potreby navyšovania cien počas výstavby.“
Rácová však dodala, že súťaž vnáša do verejnej sféry transparentnosť a hospodárnosť. Zdĺhavosť procesov je podľa nej opodstatnená a obstarávateľ s ňou musí počítať.
Kritickejšie a ostrejšie sa k tejto otázke vyjadril košický župan Rastislav Trnka. Ten pre Košice Online vysvetlil, že proces komplikujú aj rôzne obštrukcie, neseriózne ponuky, či už spomínané dodatky, ktoré v prípade eurofondov musí schvaľovať aj riadiaci orgán:
„Tam sa to opäť predlžuje, na ministerstvách sú zahltení, nestíhajú, často ani nepotvrdia ten dodatok a stavba stojí. Celý systém je zlý – viac sa tu zabávame s papiermi, ako s reálnou stavbou. Jednoducho, takto to nemôže byť. Treba upraviť nielen zákon o verejnom obstarávaní, ale aj celý proces riadenia eurofondov, aby sa zrýchlil. Obstarávaním strácame z verejných zdrojov strašne veľa peňazí a mne je ľúto, že to nikto poriadne neanalyzuje a nejde do hĺbky.“
Legislatíva v tejto oblasti sa podľa Trnku novelizuje takmer každý rok, napriek tomu neprináša pre spoločnosť to, čo by mala.
Zdĺhavosť pri procesoch obstarávania vníma aj Prešovský kraj. Podľa jeho hovorkyne Daše Jeleňovej však neeviduje také zákazky, pri ktorých by dochádzalo k účelovému prijímaniu dodatkov:
„V prípade týchto podozrení sa javí ako dôležité pripomenúť historicky výnimočné obdobie od roku 2020, ktoré vplyvom pandémie Covid-19 a vojenskej invázie Ruska na Ukrajinu, vyvolalo silné inflačné tlaky a významne poznačilo cenovú stabilitu podstatnej škály vstupov do procesu verejného obstarávania. Logickým a objektívnym dôsledkom tohto vývoja museli byť dodatky k zmluvám, nevyhnutné na dokončenie zákaziek ovplyvnených týmto turbulentným obdobím, bez finančného ruinovania dodávateľov.“
Pri zjednodušení procesov verejného obstarávania však samosprávy ťahajú za kratší koniec. Akékoľvek snahy z ich strany môžu byť podľa Jeleňovej skôr kozmetické. Legislatívnu kompetenciu nemá ani Úrad pre verejné obstarávania.
„Pre samosprávy by však mohlo byť nápomocné vytvorenie centrálnej obstarávacej jednotky (existuje napríklad v Rakúsku a vo Švédsku). Je to taký štátny e-shop, v ktorom sú vopred vysúťažené produkty a služby. Verejné obstarávanie je teda zrealizované na centrálnej úrovní odborníkmi a dodávatelia sú pripravení dodávať podľa aktuálnych potrieb. Následne ak starosta potrebuje kúpiť napríklad kosačku, len si ju objedná v tomto e-shope a nemusí sa zaťažovať so zložitým verejným obstarávaním,“ doplnil Gabík.
Úrad dodáva, že je pripravený po voľbách viesť s novou vládou odbornú diskusiu o možných opatreniach, ktoré by systém zjednodušili a zlepšili.