Štvrtková skúšobná jazda v lesoch v okolí Košíc potvrdila – obdobie dažďov je minulosťou a preschnuté cestičky volajú po poriadnej cyklojazde. Pre tento slnečný víkend si teda z ponuky Vrchárskej koruny Abova naservírujeme ten najvzdialenejší vrchol – Hačavské sedlo.
Pravda, aj v tomto prípade platí, že dĺžka trasy je závislá od individuálnych schopností. „Makači“ si môžu naplánovať dlhý okruh, ktorého možnosti naznačím neskôr, no „hobbíkom“ odporúčam odštartovať z Moldavy, kam sa dá pohodlne prepraviť vlakom či autom.
Na zahriatie nôh do správnej prevádzkovej teploty poslúži pomerne nezáživný cestný presun z Moldavy do Turne. Nie však po hlavnom cestnom ťahu, kde vodiči áut jazdia tak, ako keby tam už stála vysnívaná diaľnica. Tej sa ja veru nedožijem a pud sebazáchovy mi velí nasmerovať si to z Moldavy na menej rušnú cestu cez obce Peder a Žarnov. Spomínanú „diaľnicu“ križujem v Turni a tu sa už začína značená cyklocesta. Jazdu cestou do Hája si spríjemňujem pohľadmi na Turniansky hrad a pod zrázmi Jasovskej planiny už pomaličky z diaľky vykukuje veľký dostrieľaný anjel so zlomeným krídlom. Jeho vábeniu nemožno odolať a bočím teda na miestny cintorín.
Majestátny anjel je určite dobre známy fanúšikom filmu Za nepriateľskou líniou, v ktorom žiarili Owen Nilson a Gene Hackman. Nilson sa dokonca pri nakrúcaní tohto filmu zranil a ošetrili ho v košickej nemocnici Louisa Pasteura.
Nastal čas zamávať filmovému anjelovi na rozlúčku a pokračujem ďalej smerom k Hájskym vodopádom. Tých je popri ceste hneď viacero a stoja za zastavenie. Turistické prístrešky v krásnej prírode navyše nabádajú k malému občerstveniu. Tak je tu krásne, že sa človeku ani nechce ísť ďalej. Predo mnou je však ešte poriadny kus cesty. Vraciam sa teda na asfaltku a pokračujem nahor Hájskou dolinou.
Stúpanie je to celkom slušné a s pribúdajúcimi minútami sa lejú vodopády už aj zo mňa.
Konečne Hačava. Malebná dedina usalašená v Slovenskom krase ma víta multifunkčným ihriskom a viacerými parádne zmodernizovanými chatami. To už začínam vyhliadať prudkú ľavú zákrutu na hornom konci obce. Práve tam pokračuje cyklocesta, ktorá ma stúpaním vedie k miestnemu cintorínu. Na tomto mieste padne vhod krátka zastávka na vydýchanie, no predovšetkým na pôsobivý pohľad na Hačavu zhora.
V tejto fáze som už nabral solídnu výšku a teraz to bude teda oveľa príjemnejšie. Stúpanie už nie je také prudké a cyklocesta ma vedie popod Ďurkovu skalu krásnou krajinou.
Značená cyklocesta sa postupne spojí s náučným chodníkom a práve na ten potrebujem „presedlať“. Tu sa moja vernosť značenej cykloceste končí. Viedla by ma totiž ďalej až do Zádielskej doliny.
Pokračujem teda až do sedla Bezvody. Náučný chodník „Horné lúky“ vedia priamo na Hačavské sedlo (od Bezvodov kopíruje modrú značku). Záverečná fáza je už príjemná a privádza ma k drevenému krížu, ktorý predstavuje najvyšší bod dnešnej trasy (814 m).
Možnosti pokračovania sú pestré. Ak sa potrebujete vrátiť späť do Moldavy (na vlak, či k autu), tak odporúčam strmý zjazd po žltej značke širokou kamenistou cestou na horný koniec Hačavy a potom zjazd po asfaltke až do Hája. Pokračovaním po náučnom chodníku sa dostanete pod Jelení vrch a následne sa spustíte do Medzeva.
Ja si však vyberám pokračovanie po priamočiarej cestičke označenej červenou turistickou značkou a po dlhšom zjazde sa napájam na asfaltku. Tá ma „vypľuje“ na polovici cesty medzi Štósom a Medzevom. Odtiaľ sa vraciam do Košíc cez Jasov, no ak máte času na rozdávanie, v Medzeve sa núka odbočka na Vyšný Medzev a ďalší z vrcholov VKA, ktorým je banská štôlňa v doline Hummel (v rámci rubriky TuristicKE sme si ju predstavili nedávno).