Za sebou máme upršaný a premočený týždeň. Počasie bolo vyložene anticyklistické a pri voľbe víkendovej trasy z ponuky Vrchárskej koruny Abova tak musíme siahnuť po mieste, ktoré obsahuje minimum lesa a jeho bahnistých nástrah.
Ako ideálna možnosť sa ponúka hrad Slanec. Lesu sa síce nevyhneme, no veľa ho nebude a ani z pohľadu kilometrov nepôjde o žiaden prehnaný náklad. V prípade zlého počasia tak možno program korigovať a zahriať sa v miestnej reštaurácii.
Vytrvalci sa môžu pochopiteľne dopraviť do Slanca na dvoch kolesách, no my si dnes predstavíme príjemne krátku trasu určenú aj pre rodičov s deťmi.
V Košiciach nasadáme na osobný vlak smer Čierna nad Tisou a našou cieľovou zastávkou bude Slanec. Zo železničnej stanice je to do centra obce ku kostolu Sv. Štefana Uhorského iba 1,5 kilometra a značená turistická značka štartuje od pamätníka bojovníkov Červenej armády v parčíku s fontánkami.
Pokračujeme po značke, pričom viaceré informačné tabule pomáhajú načerpať cenné informácie z histórie. Na konci parku bočí cestička doľava a to už vstupujeme do lesa. Cestička je vhodná pre bicykel, na viacerých miestach sa však nachádzajú väčšie, machom obrastene kamene pripomínajúce spiacich trolov z filmu Ľadové kráľovstvo. V mokrých podmienkach sú títo nezbedníci šmykľaví a zosadnúť v niektorých nepríjemnejších úsekoch preto nie je hanbou.
Ani v tomto prípade nejde o nejaké nekonečné stúpanie a trasa z centra obce k hradu meria opäť iba necelých 1500 metrov. V podstate potrebujeme iba obkrútiť hradný kopec a trasa má preto tvar slimáka. Záverečné serpentínky môžeme vytlačiť a bicykel nemusíme tlačiť až na samotný hrad. Pre účely VKA totiž postačí fotografia od altánku s pekným výhľadom, ktorý sa nachádza tesne pod hradom.
450 m n.m., GPS: 48.6372481N, 21.4709667E
Dominantou hradu Slanec je ikonická veža Nebojsa. V posledných rokoch na nej pribudli nové drevené dvere a na hrade prebieha už niekoľko rokov postupná rekonštrukcia. Jeho hlavnou devízou však nie sú polozbúrané hradby, ale nádherný výhľad na južnú časť Slanských vrchov i výraznú časť Zemplína.
Ako informuje wikipédia, hrad Slanec bol gotický hrad z 13. storočia, ktorý bol zničený v roku 1679. Zachovala sa jedna trojpodlažná veža a niekoľko stien, architektonicky vyniká okenný gotický lomený oblúk.
O najstarších dejinách Slaneckého hradu nie sú k dispozícii bezpečné písomné zmienky. Pôvodné hradisko dal údajne postaviť už v roku 1220 jeden z potomkov Abovcov. Prvé historické zmienky o Slaneckom hrade sú z konca 13. storočia a to z roku 1281, kedy už stál kamenný hrad s okrúhlou hradnou vežou. Majiteľ hradu a krajinský palatín Finta sa r. 1281 postavil proti hospodárskym reformám, ktoré zavádzal kráľ Ladislav IV. Kumánsky. Spor vyvrcholil v boji pod hradom a skončil víťazstvom kráľa. Ladislav IV. hrad dobyl a ponechal si ho v držbe. Po vymretí Arpádovcov vládla na hrade rodina Drugethovcov, ktorá prišla s Karolom Róbertom z Talianska. Tá vlastnila hrad od r. 1330 celé dve storočia. V prvej polovici 15. storočia bol hrad aj s obcou vypálený. Neskôr hrad prešiel do majetku rodiny Ladislava Losonczyho, ktorý ho koncom 15. storočia (po odchode bratríckych vojsk z východného Slovenska) opravil. Roku 1601 sa stali vlastníkmi hradu Forgáchovci. Tí dali hrad opevniť. Za rákociovsko-tököliovských povstaní hrad viackrát zmenil svojho majiteľa a bol značne poškodený. Roku 1678 ho obsadilo vojsko Thökölyho, po roku ho však späť dobyli cisárske vojská. Keď sa Juraj Rákoci II. dostal k moci, dal hrad podpáliť. Odvtedy hrad pustol. Ešte do roku 1937 boli v ešte aj dodnes najzachovalejšej časti hradu – v hradnej veži zvanej Nebojsa - zariadené tri izby, vyzdobené umeleckými pamiatkami, obrazmi majiteľov hradu a pod. Počas druhej svetovej vojny však pri prechode frontu boli tieto pamiatky sčasti zničené a rozkradnuté Červenou armádou.
Toľko historické fakty. Nás však teraz zaujímajú skôr krásne výhľady a ďalšie možnosti pokračovania cyklotúry. Po zjazde k turistickému smerovníku v zákrute odporúčame pokračovať po červenej značke k Trsinovému jazierku. Odbočka pod hradom je trochu mätúca – musíme sa vrátiť niekoľko metrov akoby späť do Slanca a tam odbočuje chodník strmo nadol doprava hustým porastom. O chvíľu sa cesta rozširuje a pohodlne pokračujeme okolo jazierka a ďalej lúkami k Jóniho studni – prameňu s posedením pod stromom, vhodné na opekačku. Pokračovanie možné cez cestu po červenej do Slanského sedla a následne sa spustíme späť do centra obce. Ideálnou možnosťou občerstvenia je príjemná reštaurácia Pub u žandára, ktorá poteší obedovým meníčkom i fajnovým pivkom. Potom už ostáva spustiť sa späť na železničnú stanicu a nasadnúť na vlak smer Košice.