V dnešnom článku pokračujeme v téme športového plavectva v Košiciach v období prvej republiky. Pre košických plavcov bolo významným medzníkom postavenie moderného mestského kúpaliska, ktoré dnes poznáme pod názvom Červená hviezda. V tom čase šlo o jedno z najmodernejších plaveckých bazénov a areálov v celej krajine.
V minulotýždňovom článku sme spomínali, že športové plávanie sa po vzniku Československa pestovalo hlavne u športovcov maďarských športových klubov. Samozrejme, javila sa nutná potreba založiť plavecké odbory aj pri existujúcich československých kluboch. V ČsŠK (Československý športový klub) sa našli nadšenci, ktorí mali mnoho dobrej vôle, ale menej skúseností a prostriedkov. Vďaka vojenskej správe si za lacný poplatok prenajali plaváreň a začali usilovne trénovať.
V prvom roku vystúpil založený odbor na verejnosť pri propagačných pretekoch „Na prič Košicemi“. Vodáci z ČsŠK začali aj s tréningom vodného póla, pričom trénovali denne aspoň na jednu bránku. Hlavný záujem klub obrátil hneď od začiatku na dorast, keďže sila klubu a celá budúcnosť spočívala v mládeži. Druhý košický československý športový klub Slávia usporiadal prvé národné preteky československých klubov na Slovensku na vojenskej plavárni pri niekdajšej kadetke v júli 1924. Prihlášky poslalo 50 športovcov, v prvom rade z košických klubov. Pretekali tak mladí chlapci do 14 rokov, dorast i muži, ako i ženské pretekárky vo viacerých disciplínach. Nasledujúce roky však Sláviu ťažila zlá finančná situácia a klub sa postupne rozpadol, plavci, rovnako i väčšina ďalších športovcov, prešla pod spomínaný klub ČsŠK.
Z významných udalostí košického plavectva treba spomenúť nezabudnuteľné stretnutie vo vodnom póle. Malá plaváreň na Komenského ulici bola dejiskom medzištátneho stretnutia medzi Československom a Maďarskom, ktoré bolo vtedy na vrchole slávy. Stretnutie sa odohralo 1. augusta 1933 a ČSR dosiahlo s úradujúcim olympijským víťazom senzačný nerozhodný výsledok 1:1.
Úvahy nad postavením novej plavárne (kúpaliska) sa v tlači objavili už v druhej polovici 20. rokov. Denník Slovenský východ priniesol v júli 1928 správu o pláne vybudovať „letnú a zimnú plaváreň spolu s parnými kúpeľmi na pokraji Sokolského sadu (dnes Mestský park)“. Autor článku ako možnosť financovania takéhoto náročného podniku uvádzal spojenie viacerých košických športových klubov a spolkov na družstevnom princípe.
Apel na postavenie krytej plavárne sa ozýval aj preto, že realizovanie plaveckých a rekreačných aktivít bolo limitované približne na letné mesiace (kúpaliská boli v Košiciach otvorené podľa podmienok v mesiacoch máj – september). I napriek plánom Košice sa dočkali krytej plavárne až v roku 1962.
Pohla sa však aspoň iniciatíva postaviť moderné letné kúpalisko. Koncom januára 1935 uverejnil Slovenský východ v rubrike venovanej samospráve oznam o rozhodnutí mestskej rady o jeho výstavbe. Mesto rozhodlo vypísať súťaž a zo zaslaných 18 návrhov získal 5. marca 1935 rozhodnutím odbornej poroty prvú cenu projekt košického architekta Ľudovíta Oelschlägera. Moderné mestské kúpalisko bolo postavené za necelý rok (12. júl 1935 – 30. máj 1936) a malo vynikajúcu polohu v blízkom centre mesta medzi Sokolským sadom a Bocskayho okružnou (dnes Staničné námestie). Tento športový komplex bol najvýznamnejším reprezentantom košickej moderny druhej polovice 30. rokov a výrazne rozšíril a skvalitnil možnosti športu a rekreácie. Budovy postavila firma Ing. Hugo Barkány, Košice a výstavbu bazénov realizovala firma Pittel a Brausewetter, Bratislava – pobočka Košice.
Plavecký bazén svojimi rozmermi zodpovedal predpisom na organizovanie plaveckých pretekov a vodného póla. Druhý bazén pre dospelých bol určený pre neplavcov a tretím bol detský bazén, v blízkosti ktorého sa nachádzalo pieskovisko. Súčasťou areálu boli šatne, sprchy, bufet, trafika a dokonca aj holičstvo. Jediným nedostatkom vyčítaným na začiatku bolo len 40 kabín na odkladanie vecí, ktorých počet sa mal o rok navýšiť. Vstupné stanovilo vedenie mesta ešte v apríli na 2 Kč dospelý návštevník, 1 Kč študenti a vojaci, 50 halierov deti.
Na začiatku júna 1936 sa slávnostného otvorenia kúpaliska zúčastnilo približne 5000 ľudí. Po prejave košického starostu Milana Maxoňa k prítomným prehovorili zástupcovia športových klubov, ktorí poďakovali mestu za vybudovanie „plaveckého štadióna“. V otváracích plaveckých pretekoch súťažili členovia klubov ČsŠK, KAC, KSC a Štátnej československej reálky. Vo vodnopólovom zápase porazilo družstvo KAC svojho rivala I. ČsŠK v pomere 4:1.
Veľkú pozornosť divákov so sebou prinášala účasť medzinárodných športovcov. Začiatkom júla 1936 zavítalo do Košíc B mužstvo maďarskej reprezentácie vo vodnom póle a tiež plavci. Z košických tímov sa súťaže zúčastnili ČsŠK, KAC, KSC a Makabi. Plaveckým disciplínam v juniorskej aj dospelej kategórii dominoval ČsŠK. Obrovskú kvalitu maďarských reprezentantov vo vodnom póle, ktorá sa na medzinárodnej úrovni začala rozvíjať práve v medzivojnovom období, dokazovalo vysoké víťazstvo ich B mužstva nad KAC v pomere 10:0.
V prvej polovici augusta 1936 sa konali v Berlíne letné olympijské hry. Denník Slovenský východ ohlasoval na 6. septembra 1936 na kúpalisku účasť maďarských olympijských víťazov vo vodnom póle a plavcov z mužstva UTE Budapešť. V medzinárodných pretekoch za účasti košických klubov a jedného klubu z Trnavy vo všetkých disciplínach okrem štafety jednoznačne dominovali športovci budapeštianskeho tímu UTE.
13. júla 1937 sa konala ďalšia prvotriedna medzinárodná súťaž. Do Košíc pricestovala kompletná vodnopólová reprezentácia z Maďarska spolu s plaveckými reprezentantmi, medzi ktorými bol aj držiteľ svetového rekordu Ferenc Csík. Súpermi boli športovci košických klubov, bratislavského klubu Bar Kochba a Makabi Prešov. Napriek chladnejšiemu počasiu si prišlo toto významné športové podujatie pozrieť približne 1700 divákov. Súťažilo sa až v deviatich plaveckých disciplínach, ukážkach skokov do vody a na záver nasledoval vodnopólový zápas, ktorý maďarskí reprezentanti vyhrali vysoko 18:1.
Koncom júla 1937 sa na kúpalisku predstavila vybraná časť švédskych vodnopólových olympijských reprezentantov, ktorí pricestovali do Košíc z Prahy po absolvovaní medzištátneho zápasu s československou reprezentáciou. Ich účasť predstavovala ďalší úspech v organizácii medzinárodných podujatí. Nižšia návštevnosť (približne 400 divákov) pre neskorú propagáciu bola jedinou negatívnou stránkou kvalitnej súťaže. Švédski plavci vyhrali vo všetkých disciplínach v kategórii dospelých nad košickými klubmi (I. ČsŠK, Makabi, KAC) a prešovským Makabi. Záverečný vodnopólový zápas Švédov proti kombinovanému mužstvu sa skončil exhibičným víťazstvom 11:0.
Okrem súťaží medzi klubmi sa areál využíval pre juniorské a dorastenecké vekové kategórie. 19. júna 1937 sa na mestskom kúpalisku konali stredoškolské plavecké preteky za účasti až 150 študentov. Makabi Košice zorganizovali 10. júla 1937 preteky za účasti klubu Hagibor Praha, ich dorastencov a kombinovaného mužstva z Košíc a Prešova. Súčasťou programu bolo exhibičné vystúpenie majstra ČSR, reprezentanta a účastníka olympijských hier v Amsterdame (1924) v skokoch do vody Júliusa Balázsa.
Autor: HistoricKE