Vznikne alternatívny prírodný cintorín aj v metropole Šariša?

PrešovZaujímavosti

Po počiatočnom nadšení prišlo sklamanie.

Viete, čo je to prírodné pohrebníctvo? Tento koncept spojenia úcty k prírode s úctou k ľuďom, tým zosnulým, ale aj pozostalým vznikol pred tridsiatimi rokmi vo Veľkej Británii a postupne sa rozšíril do celého sveta, vrátane Slovenska. Jeden z nich funguje ako Záhrada spomienok aj vo Zvolene. Keďže posledné rozlúčky sú špecifické a na ich príprave a chode sa podieľa celá rodina, nie je to len o tom, že si ich pozostalí zaplatia v pohrebnej službe. „Vo filozofii prírodného pohrebníctva je zakotvená viera, že pohreb má veľký terapeutický potenciál a ten je možné využiť práve tak, že pozostalí nebudú len pasívnymi divákmi. Ich zapojenie do poslednej rozlúčky si určujú oni sami. My sme sprievodcami, ktorí môžu zorganizovať celý obrad a viesť ho alebo len poskytnúť praktické rady,“ uviedla pre Košice Online zakladateľka organizácie Ku koreňom, prírodných cintorínov Les vzpomínek v Prahe a Záhrada spomienok vo Zvolene Monika Suchánska. Autorka týchto projektov sa zároveň venuje aj sprevádzaniu pozostalých, príprave a vedeniu posledných rozlúčok.

Čo je to vlastne prírodný cintorín? „To, čo si všimnete na prírodnom cintoríne ako prvé, je absencia náhrobkov v klasickej forme. Mená zosnulých nesú drevené alebo kamenné ceduľky. Prírodné cintoríny majú rôzne podoby - môžu to byť lesy, lúky alebo aj záhrady. Popol zosnulých je ukladaný ku koreňom stromov alebo iných rastlín v rozložiteľných urnách, v Británii je viac rozšírené pochovávanie celých tiel, na ktoré sú následne vysadené stromy. Okrem náhrobkov tu tiež nie sú žiadne nerozložiteľné materiály, umelohmotné vence, kytice alebo kahance. Dôraz je teda kladený aj na minimalizovanie odpadu, prinášať je možné len živé miestne kvetiny a zapaľovaniu sviečok bez obalov je vyhradené konkrétne miesto kvôli bezpečnosti,“ vysvetlila Suchánska s tým, že na prírodných cintorínoch sa nepoužívajú žiadne chemické látky. Zároveň sa kosia dvakrát ročne, pričom sa tam umiestňujú včelíny, vtáčie búdky alebo hmyzie hotely. V prírodnom pohrebníctve sa teda prepája ekologický aj psycho-sociálny rozmer.

Posledné rozlúčky sú veľmi individuálne a líšia sa v závislosti od želaní a predstáv konkrétnej rodiny, ale aj zosnulého. „Väčšinou je súčasťou obradu aj živá hudba, zdieľanie spomienok a príbehov blízkych, ak si to rodina praje, tak aj príhovor kňaza alebo nás, v prípade, že nie sú veriaci, ale prajú si tam mať reč. Prírodné cintoríny sú duchovne otvorené miesta, preto tu môžu prebiehať ako cirkevné, tak aj civilné rozlúčenia,“ doplnila Suchánska.

Foto
Záhrada spomienok vo Zvolene / TASR

Prírodný cintorín mal pôvodne vzniknúť aj v Prešove. „Do vytvorenia priestoru na prírodné pochovávanie sme síce boli prizvaní a počiatočné konzultácie prebiehali bez problémov. Mesto však nečakane zastavilo našu účasť v projekte s odôvodnením, že to nie je potrebné a nie je o to záujem verejnosti. Zo skúsenosti, ktoré máme z našich prírodných cintorínov v Prahe a vo Zvolene, vieme, že tento koncept oslovuje rozličné skupiny ľudí, bez ohľadu na vieru, vek, vzdelanie alebo status. Nevidíme preto dôvod, prečo by nemalo mať svoju cieľovú skupinu i v Prešove. Aj tu na východnom Slovensku sa na nás obracajú ľudia, ktorým nevyhovuje klasická podoba poslednej rozlúčky a cintorína a hľadajú alternatívy,“ skonštatovala Suchánska. Mesto Prešov má však iný názor: „Cintorín na Sídlisku Šváby má podľa projektovej dokumentácie priestor na zelené hroby, ktorý zohľadňuje potreby občanov mesta Prešov,“ informovala tlačová referentka Mestského úradu v Prešove Lenka Novotná.

Prírodný cintorín by mohol vzniknúť aj na východnom Slovensku, čo potvrdila aj Suchánska: „Veríme, že sa nám podarí obnoviť diskusiu s mestom Prešov a radi by sme začali diskutovať aj s Prešovčanmi prostredníctvom verejných diskusií a sociálnych sietí, aby sme mohli projekt ušiť na mieru tomuto prostrediu. Veľmi radi by sme umožnili prírodnému pohrebníctvu zakoreniť aj v Košiciach. Na prvú verejnú diskusiu, ktorá bola v apríli, sme mali veľmi dobré ohlasy, ľudí filozofia alternatívneho pochovávania oslovila. Zatiaľ sa nám však nepodarilo vytipovať vhodné miesto.“

 

Autorka: JANA TOMAŠKOVIČOVÁ

 

Komentáre