Vodná ulica je nenápadnou uličkou v centre mesta Košíc, o histórii ktorej sa doteraz málo písalo. Kedy sa začala formovať, aké pomenovania niesla v minulosti, aké stavby tu stoja a aké zaujímavé udalosti sa tu diali, sa dozviete v dnešnom článku.
Názov Vodnej ulice je odvodený od vodnej priekopy pri mestskom opevnení, ktorá sa tu nachádzala. Západná časť dnešnej uličky bola súčasťou pôvodného opevneného mesta. Vnútorný hradobný múr sa nachádzal približne v úrovni ako Hrnčiarska ulica pretína Vodnú ulicu. O čosi ďalej sa nachádzal vonkajší hradobný múr, medzi dnešnými domami číslo 3 a 5. Potom nasledovala vonkajšia hradobná priekopa a mostík cez Mlynský náhon.
V polovici 17. storočia postavili pod vnútorným hradobným múrom vysoký hlinený násyp armovaný kamennými stenami. Tu sa umiestnili ťažké delá na obranu mesta, ktoré by pre samotné mestské hradby boli veľkou záťažou. Takýto násyp sa nazýva batéria alebo kavalier a bol nazvaný podľa Kováčskej ulice, čiže označovaný najčastejšie pod nemeckým „Schmidt Baterrie“. Zrušili ho po roku 1810 a stával na mieste, kde je dnes východná polovica činžiaku Vodná 4.
V tejto časti hradieb sa nachádzalo ešte jedno fortifikačné zariadenie. V priestoroch dnešného domu č. 8 bola postavená po roku 1484 menšia polkruhová bašta nazývaná ako „malý rondel“.
Mestské hradby koncom 18. storočia strácali na význame a boli aj prekážkou potrebného rozvoja mesta, a preto dochádzalo k ich postupnej likvidácii. V priestore tejto uličky boli asanované už okolo roku 1810. O stavebné parcely za domom Vodná 4 nebol veľký záujem alebo bolo prekážkou niečo iné. Prvé stavby sa tu realizovali až koncom 19. storočia. A predtým tu boli pozemky využívané ako zeleninové záhrady. V tom čase niesla ulica už svoj súčasný názov, samozrejme, v maďarskej „Vizi utca“ alebo v latinskej či nemeckej podobe.
Výstavba v tejto časti mesta už koncom 19. storočia prebiehala v rýchlom tempe. Najprv sa zastavala južná časť uličky, v priebehu zopár rokov sa tu postavili domy č. 1, 3 a 5. Ide o domy, ktoré boli postavené ako obytné. Tie majú eklektické fasády s novorenesančnými prvkami. Ako posledný dom bola postavená nárožná budova, dnes Štefánikova č. 32.
Na severnej strane bol v novovekej časti prvým domom secesný objekt č. 8 postavený pred rokom 1910. Má charakteristickú architektonickú kompozíciu s dvoma nárožnými rizalitmi a balkónom nad vstupnou bránou v strede.
V 20. rokoch 20. storočia postavili vedľa kubistický činžový dom č. 6, ktorý má pomerne zložitý trojkrídlový pôdorys. Budova bola určená ako obytné domy pre finančný rezort. Po dostavbe, ktorá začala v roku 1923 a ukončila sa v roku 1925, tu boli ubytované desiatky štátnych zamestnancov s rodinami.
„Rozdelenie bytov v budovách pre štátnych zamestnancov v Rašínovej ulici. Včera odpoludnia zasadala za predsedníctva župného poradcu Bernovského medzirezortná bytová komisia, ktorá jednala o rozdelení bytov v novostavbe na Rašínovej ulici v Košiciach. Budova sostáva z 3 blokov, ktoré obsahujú 99 rodinných bytov a 22 bytov pre slobodných. Žiadostí o pridelenie bytov bolo na župnom úrade podaných 997 a môže teda byť umiestených len 10 percent žiadateľov. Rozhodnúť, kto má byt dostať a kto nie, je teda veľmi ťažké, keď rozhodnutie má byť, pokiaľ možno, spravodlivé. V záujme štátu bolo v prvom rade vzaté v úvahu, aby byty boly pridelené dietárom a v druhom rade, aby každý rezort bol pomerne rovnako zastúpený. Z toho dôvodu bol rezort finančného ministerstva z prídelu vylúčený, poneváč pre týchto zamestnancov, sa pripravuje dom vo Vodnej ulici, ktorý obsahuje 36 rodinných bytov. Konečné uzavretie je závislé na vyhlásení jednotlivých rezortov, či prijímajú rozhodnutie županovho náměstka, čo má byť župnému úradu oznámené písomné do pondelka večer. Na schôdzi boly prenesené niektoré námietky, ktoré budú podľa možnosti vzaté v úvahu. Na rozdelenie bytov to však asi nebude mať už podstatného vplyvu. O bytových pomeroch štátnych zamestnancov v Košiciach svedčia výmluvné uvedené číslice a i to, že obsadením novostavby v Rašínovej ulici a vo Vodnej ulici bude ubytovaných definitívne 48 percent štátnych zamestnancov.“ Z denníka Slovenský východ, 15. august 1925
Architektonickú modernu dopĺňa na severnej strane uličky náročný činžový dom s adresou Štefánikova 34.
Zaujímavosťou je, že samotný názov „Vodná ulica“ pretrval dodnes a snáď asi ako jediná ulička centra mesta nebola premenovaná žiadnym z bývalých režimov. Samozrejme, menila sa jej jazyková podoba. V období prvej republiky sa ulica „natiahla“ až za mlynský potok, a tak ňou bola aj dnešná Rumanova ulica.
Splašené kone sa zrútili do Hornádu, Kočiš ťažko zranený. Poľutovaniahodná príhoda sa udiala v noci z nedele na pondelok. Kováčskou ulicou v Košiciach išiel koč od Mlynskej ulice smerom k Vodnej ulici, kde sa zatáčal. Práve na tomto nároží sa kone dačoho zľakli, počali javiť nepokoj a strhli povoz na ľavo a koleso koča vrazilo do kameňa na rohu domu Kováčskej z Vodnej ulice, koleso sa utrhlo, čo rozrušilo kone natoľko, že sa splašili a povoz bez zadného kolesa tryskom vliekli Vodnou ulicou, kde na rohu Rašínovej ulice voz sa prevrhnul, kočiš bol zhodený pod kolesa a koňmi pošliapaný i vozom prejdený, takže utrpel veľmi vážne zranenie. Vo voze sa nachodiacim pasažierom na šťastie nič nestalo a zostali bez poranenia. Ako náhle sa voz prevrátil, kone pretrhli postraňky a šialeným letom bežali priamo k Hornádu. Poneváč na tomto mieste proti Vodnej ulici niet žiadneho zábradlia, kone sa rútili ďalej a z výšky troch metrov zleteli do rieky. Keby sa nebol voz na Vodnej ulici prevrátil, kone by ho dovliekli až k vode, kde by sa i povoz s pasažiermi zrútil do vody. Upozornili sme už niekoľko razy na tú okolnosť, že daktoré miesta tzv. Mlynského jarku sú bez zábradlia, že ide o bezpečnosť ľudu a že je nutné v meste poriadne ohradiť Hornád. Táto príhoda pohne snáď príslušný mestsky úrad, aby konečne zjednaná bola v tejto veci nutná náprava. Práve v okamihu, kedy kone padli do Hornádu, išli kolem dvaja strážnici mimo službu a dvaja vojaci, ktorí odvážne skočili do jarku, prerezali oprate a postraňky koňov a nakoniec sa im podarilo za pomoci ďalších prispechavších chodcov kone vytiahnuť. Ťažko zranený kočiš bol lekársky hneď ošetrený a dovezený do štátnej nemocnice.
Z denníka Slovenský východ, 22. júla 1924
Autor: HistoricKE