Prvé kúpeľne, ako ich poznáme dnes, si Košičania zriaďovali až po zavedení vodovodu a kanalizácie v meste, teda od roku 1908. Boli zo začiatku výsadou bohatých, pred prvou svetovou vojnou ich bolo len niečo vyše 1300. Predtým vykonávali Košičania telesnú očistu, umývali sa v izbe s vodou v šafli, v kadi a neskoršie v plechovom lavóre alebo jednoducho na dvore pri studni. Ľudia sa očiste tela podrobovali zriedkavejšie, ale o to dôkladnejšie a často sa spájala s liečebnými kúpeľmi.
V priebehu 19. storočia sa tešili obľube mestské kúpele, ktoré boli približne v priestore cesty vedúcej od mosta cez park k autobusovej stanici. Boli situované v peknom prostredí, v blízkosti zábavnej záhrady Fišerky s hostincom a disponovali väčším počtom kabín a vaní. Vodným zdrojom bol minerálny prameň, ktorého voda sa zohrievala. Veľká povodeň v roku 1813 však zaniesla prameň pieskom a bahnom a liečivý účinok sa úplne vytratil, taktiež boli poškodené drevené budovy kúpeľov. V roku 1825 bola postavená nová, podľa projektov Jozef Belágha. V prevádzke boli ešte v 80. rokoch 19. storočia, ich úpadok sa začal v roku 1882 zriadením košického umelého mlyna.
V tom čase boli už v rozkvete kúpele v blízkosti obce Ťahanovce, zvané spočiatku Lajos fürdő (Ľudovítove kúpele), za prvej republiky Gajdove kúpele. Verejnosti tu slúžilo 10 kabín s 20 vaňami. K tomu patrila i možnosť ubytovať sa, nechýbala lekárska služba, hostinec, herňa, čitáreň či tanečná sála.
Aj pri dolnom toku mlynského náhonu sa nachádzalo viacero menších kúpeľov, v ktorých sa očista vykonávala buď v pobrežných kabínach s vaňami či kaďami, alebo v kabínach postavených priamo v toku jarku. K najobľúbenejším patrili tie, ktoré susedili s veľkou a krásnou záhradou grófa Andrássyho (približne v priestore dnešnej Krivej ulice). Zavedenie železnice v rokoch 1860 – 1861 však privodilo zánik týchto kúpeľov v zeleni a celá lokalita bola výrazne zmenená.
Aj západné predmestie ponúkalo niekoľko menších kúpeľov, z ktorých sa živej pozornosti tešili vaňové kúpele zvané Diana na Floriánskej ulici. V 70. rokoch boli renovované a rozšírené o módny parný kúpeľ. Po zmene majiteľa koncom 19. storočia dostali nové meno po sv. Floriánovi.
Pokiaľ sa očista dopĺňala liečebnými kúrami a oddychom, neváhali Košičania cestovať do vzdialenejších miest. K najchýrnejším sa rátali kúpele na Bankove, kúpele Baránok v Čermeli so studenou a teplou vodou, ako aj Spálený hostinec s ôsmimi kabínami ležiaci na mieste, kde moldavská hradská cesta pretínala Myslavský potok. Majetnejší Košičania cestovali aj na niekoľkodňové výlety do Herlian či maďarského Kékedu.
Tak, ako rástli nároky na očistu tela, sa rozvinula v Košiciach iniciatíva za postavenie nových moderných očistných kúpeľov, ktorá by aj kapacitne stačila potrebám obyvateľov mesta, ktoré sa z roka na rok rozrastalo. Vzniklo osobitné konzorcium iniciované stavebným podnikateľom Zónom. V septembri 1881 sa o výstavbe rokovalo na mestskom zastupiteľstve. Prijalo ponuku obchodníka majiteľa kúpeľov v Užhorode Žigmunda Bródyho a mesto vyčlenilo na tento účel pozemok parku pri stanici a malo aj stavbu financovať. Nakoľko však chýbali financie, s výstavbou sa čakalo.
Vo februári 1888 sa vytvorila účastinná spoločnosť pre stavbu a prevádzku kúpeľov s kapitálom 60-tisíc zlatých. Mimoriadne mestské zastupiteľstvo schválilo v apríli 1888 stavbu parných kúpeľov v susedstve nemocnice pozdĺž Prešovskej cesty. 10. júna 1888 bolo zvolené zakladajúce valné zhromaždenie, schválili sa stanovy spoločnosti a zvolila sa správna rada. V októbri bol konkurz na projekt stavby, najviac oslovil plán M. Répászkeho. Model schváleného projektu bol následne vystavený vo výklade kníhkupca A. Maurera.
Začalo sa s navŕtaním studne, ktorá zabezpečila vlastný zdroj vody. V marci 1889 sa začalo stavať a v máji bola stavba zastrešená. Pozornosť sa sústredila na vnútorné úpravy a na inštaláciu kúpeľového zariadenia. Stavba bola dokončená v priebehu roka s celkovým nákladom 38500 zlatých. 4. novembra 1889 kúpele slávnostne sprístupnili verejnosti, pre ženy však až v marci 1895. Spoločnosť viedla kúpele vo vlastnej réžii a už od roku 1897 vyplácala slušné dividendy. Eklektickú jednoposchodovú budovu kúpeľov projektoval Répászky na budapeštiansky spôsob, pričom kládol dôraz na honosný vzhľad interiérov. Areálu dominoval továrensky pôsobiaci tehlový polygonálny komín. Parné a vaňové kúpele doslúžili koncom 50. rokov a stali sa prvou z obetí ničivého projektu západno-východnej mestskej cestnej komunikácie.
Autor: HistoricKE