Zaujímavé okamihy Medzinárodného maratónu mieru v druhej dekáde 20. storočia

KošiceHistoricKE

„Na svete sú len dva veľké maratóny: bostonský a košický.“

Foto
Medzinárodný maratón mieru patrí k celosvetovo obľúbeným podujatiam  / Peter Absolon

Priebeh tohtoročného Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach je ešte stále otázny, tak ako celý svet, aj toto mimoriadne obľúbené podujatie s dlhoročnou tradíciou ovplyvnila pandémia koronavírusu a s ňou spojené bezpečnostné a epidemiologické opatrenia. 

Keďže sa nám však začiatok októbra spája práve s košickým maratónom, zaspomíname si na jeho prvé ročníky. V minuloročnom článku sme vám priblížili historicky prvý ročník košického maratónu. Dnes sa zameriame na zaujímavé okamihy maratónu v nasledujúcich rokoch druhej dekády 20. storočia, konkrétne sa to týka obdobia rokov 1925 – 1929.

Foto
Pretekári pred štartom druhého ročníka košického maratónu  / Peter Absolon

Király najrýchlejší, aj keď zablúdil

Druhého ročníka maratónu, ktorý sa konal 30. októbra 1925, sa zúčastnil aj známy maďarský bežec Pál Király, „rekordman a behúň Parížskej olympiády“ i víťaz pražského maratónu Malý zo Slávie Praha. Štartovalo sa v Gajdových kúpeľoch.

„O 12.00 hod. čaká behúňov už 20-tisíc divákov“ informovali dobové noviny o senzačnom záujme miestnych o tento druhý ročník maratónu. Víťazstvo Pála Királya bolo očakávané a jeho čas 2:41:55 hod. bol rekordom podujatia až do roku 1931. Pritom na 20. kilometri namiesto cesty do Hanisky sa omylom vybral poľnou cestou do Ždane. A tak za ním vyrazila tatrovka s rozhodcami, ktorá ho dostihla po troch minútach a doviezla späť na križovatku.

Aj nasledujúce roky sa maratón organizoval na výročie vzniku ČSR a štart bol v Gajdových kúpeľoch. Novinkou tretieho ročníka (1926) však bolo, že trať prvýkrát viedla z Košíc do Sene a späť. A odvtedy s dvoma výnimkami (1951 a 1952) to tak bolo stále až do roku 1988.

Vyhral Nemec Paul Hempel z Nemecka. Vyslal ho klub SC Charlottenburg, ktorý stál pri zrode slávneho Berlínskeho maratónu. Len na Hlavnej a Peštianskej triede bolo až 16-tisíc zvedavých divákov, ktorí sledovali s nadšením 36 bežcov. O úspechu maratónu písala miestna tlač nasledovne:

„To, čo sme vo štvrtok videli, závidelo by nám hocktoré európske mesto a dovolíme si tvrdiť, že takú konkurenciu Európa okrem olympiády ešte dosiaľ nemala.“ (Slovenský východ)

Štvrtý ročník (1927) sa niesol v duchu viacerých noviniek. Prvýkrát sa v rámci maratónu behali aj majstrovstvá Československa. Titul získal druhý v cieli Alois Kroft z pražskej Sparty. Celkovým víťazom sa stal Maďar József Galambos. Bol to jeho prvý triumf z rekordných štyroch víťazstiev košického maratónu, ktoré získal. Novinkou boli aj viaceré propagačné materiály – bulletiny v piatich jazykoch, plagáty, ale aj predaj maratónskych odznakov, kúpou ktorých mohli diváci podporiť organizátorov.

Foto
Titulka z novín Slovenský východ (30.10.1928) / HistoricKE

Kvalita účastníkov maratónu z roka na rok rástla. Piateho ročníka (1928) sa zúčastnili predchádzajúci víťazi a účasť prisľúbili aj fínsky víťaz olympijského maratónu a taliansky majster, ale obaja pre onemocnenie nakoniec nepricestovali. Za búrlivého potlesku a aplauzu divákov dobehol pre vavrínový veniec ako prvý obhajca titulu Galambos, za ním skončili dvaja českí bežci, najlepší Košičan Halla dobehol na peknom piatom mieste.

Foto
Novinová správa o VI. ročníku košického maratónu  / Slovenský východ 27.10.1929

Šiesty ročník maratónu sa konal v roku 1929 a bežecká účasť bola rekordná, na štarte bolo 50 bežcov z viacerých európskych krajín. Vo výslednej listine bol na prvom mieste nemecký bežec Paul Hempl, ktorý tak po troch rokoch opäť vyhral. Po jeho druhom triumfe nemecký atletický časopis Der Leichtathletik skonštatoval:

„Na svete sú len dva veľké maratóny: bostonský a košický.“

Autor: HistoricKE

Komentáre