V zámorí je to najpopulárnejší šport, v ktorom sa točia obrovské milióny. U nás je americký futbal stále neobjaveným športom, ktorý sa borí s nedostatkom hráčov. Fanatici z košického klubu Cassovia Steelers sa však nevzdávajú a po každom páde vstávajú ako Fénix z popola.
Klub založený v roku 2012 oslavuje počas tejto sezóny desaťročné jubileum a pri tejto príležitosti si na domáce ihrisko v Kavečanoch pozval tímy Žilina Warriors a maďarský Levelek Spartans. Odhodlaní Košičania prehrali v oboch zápasoch, no takéto výsledky sa v podstate čakali.
„Predstavoval som si to inak, ale nečakal som nič iné,“ rozhovoril sa hrajúci tréner Steelers Ondrej Dravecký. „V žilinskom tíme je totiž veľa chlapcov, ktorí odohrali jarnú časť za Bratislava Monarchs a majú veľké skúsenosti. O sile maďarského súpera ani nemusím hovoriť, pretože to je naozaj silný tím. Zápas s nimi bol pre nás skúškou sily i odvahy. Naši protivníci boli teda v plnej kondícii, zatiaľ čo my sme v tejto sezóne neodohrali ani jeden zápas.“
Aj podľa Lukáša Vaška sústredili Košičania svoje ambície predovšetkým do stretnutia proti slovenskému rivalovi spod Dubňa. Výsledok 6:22 bol však jednoznačný. Príjemným prekvapením bola naopak tesná prehra 25:28 s maďarským súperom.
„So Žilinou sme doplatili na slabý prvý polčas. Začali sme hrozne. Potom sme sa do toho dostali, ale strata už bola veľká. Proti Maďarom sa dala prehra čakať. Ja som tam hral a viem, ako to tam berú. Podmienky sú tam úplne iné ako u nás a je to veľmi dobrý tím. Podstatné však je, že sme si zahrali dva výborné zápasy.“
Slovenská liga v americkom futbale totiž v tejto sezóne nebola a pre Košičanov je tak cenný každý duel. „V podstate sa iba pripravujeme na budúci rok. Nitra s Bratislavou absolvovali českú súťaž a na Slovensku sa hrá momentálne iba flag footbalová liga, čiže bezkontaktná. My, Zvolen i Žilina sme v reštarte a postupne sa opätovne snažíme vyskladať kádre. Je to však bohužiaľ amatérsky šport a každý hráč je teda cenný. Všetci to totiž robíme iba pre radosť,“ podotkol Dravecký.
Podobné reštarty sa v prípade košického tímu opakujú v približne trojročných cykloch.
„Paradoxom je, že počas prvých troch rokov sme urobili najväčší skok. Nabrali sme veľa hráčov a zo sedmičkového futbalu sme sa prepracovali k jedenástkovému. Bola tam eufória, mali sme hráčov i výsledky. Potom to išlo mierne dolu vodou. Strácali sme energiu i hráčov. Stále sme začali nanovo a vždy nás niečo zbrzdilo. Tak ako pred dvomi rokmi korona. Teraz sa to snažíme opäť postaviť na nohy a jedinou cestou je práca s juniormi. Stavili sme teda na flag football a tam nám vyrastú hráči pre klasický americký futbal,“ popisuje plán k vzostupu Cassovie Steelers jeho tréner, ktorý už zopárkrát zavesil prilbu na klinec. Neskôr ju však zakaždým zvesil. „Chlapci hovoria, že som ako Elán a končím každé dva roky. Faktom je, že som sa vrátil už iba kvôli Lukymu. Pred časom mi zavolal a prehovoril ma. My dvaja sme pamätníci, ktorí by už mali odovzdať žezlo niekomu, kto má viac energie a chuti. My by sme už mali iba odovzdávať skúsenosti.“
Spomínaný Lukáš Vaško prestavuje dušu klubu a bez hráča s číslom 99 si už fanúšikovia Steelers nedokážu predstaviť.
„Klub existuje desať rokov, no ja som sa americkému futbalu venoval už pár rokov predtým a pri tomto športe som teda ešte dlhšie. Pre mňa to bola vždy srdcová záležitosť. Za tú dekádu veľa hráčov prišlo i odišlo a s Ondrom Draveckým sme poslední mohykáni. Teším sa však z energie a nadšenia nováčikov. Tí sú budúcnosťou klubu,“ hovorí Vaško, ktorý plánuje hrať dovtedy, pokiaľ mu to dovolí zdravie. „Ja by som si pokojne trúfal ešte na ďalších desať rokov.“
Počas prvej dekády fungovania Steelers zažil s klubom dobré i zlé časy.
„Najviac to však šliapalo pred koronou, približne v roku 2018. To bola pekná sezóna vo veľkom, jedenástkovom futbale,“ spomína s nostalgiou v hlase Vaško, na ktorého nadviazal Dravecký. „Pre mňa osobne bol najväčším úspechom medzinárodný turnaj na Lokomotíve pred ôsmimi rokmi. Tam sme mali aj hráčsku kvalitu. Veľmi dobrá bola aj semifinálová sezóna v Šaci. Potom sme doplatili na chybu, keď sme vsadili na zahraničných hráčov a pozabudli sme na svojich. Na toto doplatili aj Topoľčany a iné kluby.“
Práve preto sa teraz v klube venujú predovšetkým práci s mladými hráčmi. „Berieme každého kto má dve zdravé ruky a nohy. Ak má niekto rád americký futbal, tak je u nás vítaný. Stále je nás málo a u nás si zahrá každý,“ lanári záujemcov o americký futbal Vaško.
Košičania vystriedali počas desiatich rokov ihriská na Vyšnom Opátskom, v Paňovciach, v Šaci a momentálne hrávajú domáce stretnutia v Kavečanoch.
„V Košiciach sa hľadá kvalitné ihrisko ťažko, pretože ich majitelia sa boja. Myslia si, že im ich rozorieme, ale to nie je pravda. Navyše, na mieste viacerých ihrísk sa stavajú obytné domy či nákupné centrá,“ povzdychol si tréner Dravecký.
Nedostatok hráčov núti slovenské kluby do sedmičkového futbalu a nateraz možno iba snívať o tom, že to bude vyzerať ako v americkej NFL. Tam majú totiž tímy vyše päťdesiatčlenné kádre a obrane i útoku sa venujú špecializovaní hráči. U nás sa musí využiť každý použiteľný hráč a zápasy sa hrajú bez typických bránok v tvare U. Modifikované sú aj pravidlá, ktoré zohľadňujú skromnejšie podmienky.
„Aj na Slovensku sme už zažili pár zápasov v originál štýle, ale spravidla iba na západe. Verím tomu, že o pár rokov sa už rozbehne liga naplno a dočkáme sa aj u nás. Nemám však veľkú dôveru vo fungovanie ligy a asi to pôjde skôr cestou turnajov. Osobne verím tomu, že sme na dobrej ceste a keď budeme sláviť dvadsaťročnicu, tak budeme mať stabilný klub s vlastnými hráčmi hrajúci druhú maďarskú ligu. To by bolo fajn,“ vyslovil na záver svoje želanie tréner Cassovia Steelers Ondrej Dravecký.