Viažu sa nám s ňou spomienky na letné prázdniny, ale aj určitá dávka záhady. Ako a prečo vznikla a aký má potenciál? Prečítajte si zaujímavosti o Zemplínskej šírave.
Slovenské more oslavuje 60 rokov. Svoje hviezdne obdobie zažilo ešte za bývalého režimu, keď na východ každoročne zavítalo viac ako milión návštevníkov. Potenciál Zemplínskej šíravy je však obrovský aj dnes a úspešné roky ju snáď ešte čakajú.
Vďaka významnému jubileu vznikla v Zemplínskom múzeu v Michalovciach výstava venovaná Zemplínskej šírave. Previedol nás ňou kurátor Martin Urban a dozvedeli sme sa mnoho zaujímavostí.
„Žiadna celá obec nebola obetovaná pre výstavbu vodnej nádrže Zemplínska Šírava. V podstate bolo zatopených 133 domov, najviac v katastri obce Klokočov, futbalové ihrisko v Klokočove, tri kameňolomy. Takisto bola preložená aj pôvodná cesta,“ začína svoje rozprávanie Martin Urban.
„Zemplínska šírava mala množstvo názvov. Pri otvorení bol schválený názov Vihorlatská sĺňava. Z toho však vznikol spor s miestnym národným výborom v Piešťanoch, keďže rok predtým bola spustená do užívania Sĺňava pri Piešťanoch. Oni prišli s tým, že či už z tých všetkých nápadov sme si nevedeli vybrať niečo iné, ale skopírovali sme presne názov ich vodného diela. Preto vzniklo ľudové hlasovanie a následne bola schválený názov Zemplínska šírava. Ak by sa v Piešťanoch nesťažovali, tak doteraz by sa možno nazývala Vihorlatská sĺňava,“ doplnil.
V minulosti sa Zemplínska šírava tešila veľkej popularite. Potom sa však začalo viac cestovať k moru, do zahraničia, ale Zemplínska šírava naďalej zostáva obľúbeným miestom, čo nám potvrdil aj riaditeľ oblastnej organizácie cestovného ruchu Dolný Zemplín Tibor Tabak:
„Zemplínska šírava bola pôvodne vybudovaná najmä ako vodné dielo na ochranu pred povodňami, či už to bol aj zavlažovací poľnohospodársky systém a regulácia vôd. Postupne sa však čoraz viac dostávala do povedomia. Roky potom ukázali, že má význam aj v rámci cestovného ruchu.“
Keďže sa blíži leto a dovolenky, tak už určite plánujete, ako ich prežijete. My vám teraz ponúkame malú prestávku a namiesto premýšľania o budúcnosti si poďte spolu s nami zaspomínať na letá pred desiatkami rokov. Veríme, že väčšine z vás sa spomienky spájajú so Zemplínskou šíravou.
„Priestor, kde je vybudovaná Zemplínska šírava, bol kedysi jedným obrovským močariskom. Už na historických mapách z 18. 19. storočia je to územie nazývané ako Blatá. Aj ľudia, ktorí ešte zažili a pamätajú si toto územie bez vody, tak z ich rozprávania viem, že bolo často zatopené. Územie malo veľké predpoklady byť poľnohospodárskou zásobárňou pre celé územie východného Slovenska v rámci bývalého Československa. Už v 19. storočí prebiehali snahy o odvodnenie územia, keďže všetky potoky z Vihorlatských vrchov často zaplavovali dnešný priestor Zemplínskej Šíravy a voda sa rozlievala ďaleko na juh Zemplína,“ vysvetlil Martin Urban.
Prvé informácie o plánoch na zriadenie vodnej nádrže sa objavujú v 50. rokoch, keď sa atmosféra v spoločnosti upokojila po druhej svetovej vojne. Pôvodne sa podľa odborníka rozmýšľalo o troch úsekoch, kde by sa vodné dielo mohlo nachádzať:
„Jeden dokonca siahal až po Veľké Kapušany časť Kolóniu. S druhým sa plánovalo od Sobraneckých kúpeľov pri rieke Okna. A tretí bol vlastne pod obcou Vinné, kde sa to aj nakoniec vystavalo. Stavby sa začali v roku 1961. Samozrejme, bola to megalomanská výstavba a doteraz to považujem asi za jednu z najväčších stavebných činností, ktoré sa udiali minimálne na Zemplíne, keď už nie na celom východnom Slovensku.“
Stavba bola podľa dostupných dokumentov dokončená v roku 1965 a následne sa začalo s jej napúšťaním.
„Prvá polovica 60. rokov, keď sa rozprávalo o nádrži pod Vihorlatom alebo Vihorlatskej nádrži, tak sa v médiách alebo verejnom priestore vodné dielo nespomínalo so žiadnym turistickým ruchom. Povedal by som, že cestovný ruch vznikol sám, lebo hlavný dôvod, prečo Zemplínska šírava vznikla, bolo odvodnenie územia a získania kvalitnej poľnohospodárskej pôdy na celom Zemplíne. A ďalším veľkým dôvodom, ktorý veľmi aj podoprel výber tohto miesta, bola elektráreň Vojany, ktorá súčasne bola vystavaná v tomto období a teda turistický ruch bol trošku v úzadí.“
Michalovce boli v tom čase rýchlo sa rozvíjajúcim mestom. Aj to lákalo návštevníkov na Zemplín a prvé náznaky veľkého záujmu o cestovný ruch sa objavujú už v roku 1966.
„Už z júna tohto roka máme informácie o tom, že o výstavbu chatiek na brehoch Zemplínskej šíravy žiadalo mnoho českých turistov. Bol to obrovský boom, kedy sa začína „legenda“ Šíravy. Keď sa bavíme aj o roku 1966, tak v tomto období už prichádzajú prví ľudia a turizmus sa začína rozvíjať. Ale ten oficiálny dátum spustenia vodného diela je až 12. august 1966, keď minister lesného a vodného hospodárstva Jozef Smrkovský na hrádzi prestrihol pásku pri slávnostnom akte. V rámci programu mali výletnú plavbu prvou loďou na Zemplínskej šírave - loďou Vihorlat, ktorá bola vyrobená v maďarskom meste Vác.“
Sezóna na Šírave sa však rozbehla už skôr a ešte v júli bola otvorená prvá reštaurácia s veľkým parkoviskom.
„Už v prvej sezóne sa začalo riešiť to, že začína prichádzať veľa ľudí. A veľa ľudí znamená turizmus a turizmus si žiada ubytovacie priestory, turizmus si žiada reštauračné služby, celkovo služby v rámci nejakých aktivít. Podieľali sa na tom Okresný podnik reštaurácie Michalovce, Stavebný podnik Michalovce, takisto JRD Vinné, ktoré už v máji 1966 otvorilo Bufet na Hôrke, keďže Hôrka bola v tých prvých rokoch tým naj, čo na Zemplínskej Šírave bolo. A v prvej oficiálnej – neoficiálnej sezóne poskytovala najviac ubytovacích priestorov v takzvaných chatkách. V prvej sezóne v nich bolo 352 ubytovacích priestorov. A začali sa plány na ďalší rozvoj Šíravy.“
Postupne vznikli strediská Biela Hora, Hôrka, Medvedia Hora, Kaluža, Kamenec, Klokočov či Paľkov.
„K ďalším ikonickým stavbám patrila už v roku 1967 reštaurácia Rybárska koliba. Objavuje sa na množstve fotiek, keďže bola veľmi fotogenická. Zaujímavosťou je, že v roku 1967 podávali svojim zákazníkom jedlá z otvorených grilov, teda grilovali napríklad ryby priamo pred zákazníkmi. Čiže nie je to iba novinka dnešnej doby, keďže na Šírave to fungovalo už v roku 1967. Obsluhovali tam čašníci v ľudových krojoch, podávali sa výlučne vína z Tokajskej oblasti.“
V území pribúdali hotely a reštaurácie, služby sa rozvíjali, čo na Zemplínsku šíravu lákalo stále viac a viac návštevníkov, a to nielen z východu.
„Nie každý dokáže ležať celý deň na brehoch, ale hľadá si nejaký priestor, kde by sa mohol zabaviť. Tou najvýraznejšou atrakciou Zemplínskej šíravy do dnešných dní je výlet loďou. Keď som spomínal úplne prvú loď Vihorlat, tak už začiatkom 70. rokoch plávajú po Zemplínskej šírave tri lode. Pridal sa Laborec a neskôr v 74. roku sa pridala loď Zaria. V neskoršom období sa pridali loď Zemplín a Michalovce v roku 1987. Dnes už poznáme loď Labe, ktorá prišla na Zemplínsku šíravu pred dvoma rokmi.“
Najväčšia atrakcia Šíravy bola od začiatku veľmi obľúbená, všetky štyri lode v 70. rokoch boli počas každej plavby plne obsadené. Populárne boli aj člny, neskôr vodné bicykle, vodné lyžovanie a novinové zdroje dokonca hovoria o súťaži vo windsurfingu. Šírava sa teda rozvíjala - prílev návštevníkov z celého Slovenska, ale aj terajšieho Česka bol impulzom pre ďalší rozvoj.
„Z celého skúmaného obdobia, ak sa bavíme do roku 1989, tými najčastejšími návštevníkmi – nemôžeme ich v tomto období považovať za zahraničných, keďže to boli naši spoluobčania – boli, samozrejme, Česi. Tých prichádzalo na Šíravu obrovské množstvo. K nim sa radili Poliaci, Maďari, obyvatelia bývalej NDR – Nemeckej demokratickej republiky, ktorých nazývali Dederoni. Po každej sezóne bola vydaná správa o návštevnosti. V týchto správach sme sa dokonca stretli s údajmi, že na Šíravu chodili aj Kanaďania, Švédi či Holanďania.“
Súviselo to, samozrejme, s tým, že v tom čase sa do zahraničia veľmi necestovalo. A Zemplínska šírava bola skvelou alternatívou k moru.
„Veľakrát v súčasnosti riešime, že akoby o Šíravu už nebol taký záujem. Ale má to podľa môjho názoru aj dosť ľahké vysvetlenie, keďže prelom 80. a 90. roku bol na jednej strane aj oslavný – prešli sme do demokratického zriadenia a ľudia začali voľne cestovať. To bol jeden z dôvodov, prečo Zemplínska šírava už nedosahovala také čísla ako napríklad v roku 1973, keď bola zaznamenaná najväčšia návštevnosť 1,7 milióna návštevníkov. Takéto číslo z 90. rokoch ani doteraz nikdy nebolo. Aj keď stále chodí na Zemplínsku šíravu veľa ľudí.“
Optimisticky však dodávame – a myslí si to aj komunita ľudí v cestovnom ruchu, že hoci sa čísla spred 50 rokov nedarí aktuálne dosahovať, Šírava je každé leto plná ľudí a pri správnej orientácii na domáci turizmus by sa jej slávne časy mohli ešte vrátiť. Pomôcť by mohol aj akýsi pocit nostalgie. Čo ak by ste sa na miesta, kde ste niekedy trávili možno aj celé leto, vrátili opäť? A keď už budete na Zemplíne, zavítajte do michalovského múzea, kde si môžete na tieto časy zaspomínať aj viac hmatateľne. Pripravená je tam totiž celá výstava o Zemplínskej šírave.
„Zháňali sme starších pamätníkov, ktorí nám popri odovzdaných veciach dokázali povedať množstvo nových informácií. Samozrejme, z hovoreného slova alebo z toho, čo si pamätali, ale stále vás to odrazilo ďalej a ďalej. Začali sa ozývať ľudia aj mimo regiónu Zemplína, ktorí trávili často dovolenky na Šírave a čím viac sa jej venujeme, tak ľudia sa ozývajú doteraz. K takému naj stretnutiu by som zaradil stretnutie s prvým plavčíkom Zemplínskej šíravy. Pán Ján Mosoriak, ktorý má viac ako 90 rokov, sa sám ozval, reagoval na príspevok z médií, že by rád prispel k tejto výstave. Aj sme sa stretli a na tomto stretnutí mi dal nádherné fotografie a veľa informácií.“
Pri príprave výstavy nasledovali aj ďalšie stretnutia, napríklad s kapitánom prvých lodí na Šírave. Mnohí obyvatelia Zemplína prispeli vlastnými predmetmi, ktoré zapožičali alebo darovali múzeu. Medzi nimi sú uniformy, kanoe, motorky – babety, ale aj stan s vybavením.
„Súčasťou výstavy sú aj preparáty vodných živočíchov – ryby, neodmysliteľné kapre, takisto sumec, keďže aj doteraz sú obrovské súťaže na Zemplínskej šírave a rybárstvo od prvých rokov patrí k Zemplínskej Šírave. Od 66. roku na Zemplínsku Šíravu prúdilo veľmi veľa rybárov a musím povedať, že aj v posledných rokoch, aj v rámci veľkých rybárskych súťaží je rybárstvo na Šírave stále cool. Takisto tu máme zmienku o chránenom areáli na Zemplínskej šírave, keďže nie každý vie, že časť Šíravy je v podstate v chránenom areáli.“
Okrem nostalgie sa však so Zemplínskou šíravou spája aj určitá dávka záhadnosti, ako pri všetkých vodných nádržiach, ktorým sa niečo obetovalo. Pod svoju hladinu tak láka najmä lovcov dobrodružstiev.
„V bývalom kameňolome na Medvedej hore sa potápajú len skúsení, lebo tam ešte doteraz existujú dve podlažia budovy a je tam veľa pletív, čiže je to pomerne aj dosť nebezpečné. Takže áno, dá sa možno aj v rámci výcviku v potápačskom klube a dá sa vypracovať tak, že by si to človek vedel pozrieť aj zdola. Na dne sú stavby, základy domov, ktoré boli zničené pri výstavbe. Ale ľudia, ktorí žili v tých domoch, v priestore, kde Zemplínska šírava je, sa buď presťahovali do Michaloviec, dostali náhradné bývanie, alebo dostali priestor na výstavbu domov na nových uliciach v spomínaných obciach.“
Výstava k výročiu Zemplínskej šíravy je v michalovskom múzeu prístupná do 30. augusta.
Už sme spomenuli, že v 70. a 80. rokoch Zemplínsku šíravu bežne navštívilo za rok aj viac ako milión návštevníkov, čo je neskutočné číslo. Teraz sú štatistiky z objektívnych príčin nižšie, ale Šírava má obrovský potenciál. Potvrdil nám to aj riaditeľ oblastnej organizácie cestovného ruchu Dolný Zemplín Tibor Tabak:
„Z pohľadu cestovného ruchu patrí medzi najvýznamnejšie rekreačné oblasti na Slovensku. Je tu naozaj kombinácia vody, prírody a, samozrejme, vinohradníckej oblasti Tokaj. Naozaj teda návštevník, keď príde v rámci či už víkendu alebo pobytu, môže objavovať tento región a tento región má čo ponúknuť v kombinácii Vihorlatské vrchy, Morské oko, sakrálne stavby, kaštiele, zámky, prírodné krásy. Čiže naozaj má plnohodnotné využitie.“
Potenciál je teda obrovský – v porovnaní s minulými rokmi zrejme nie úplne využitý. To by sa však mohlo zmeniť.
„Ide o to, že je tu ešte veľa práce. Hlavne infraštruktúra, tá je veľmi dôležitá. A spoločne s aktérmi cestovného ruchu, či už sú to samosprávy, kraj alebo podnikateľské subjekty, ak sa tieto všetky zložky spoja a budú mať jeden cieľ, tak určite vieme zo Zemplínskej šíravy urobiť naozaj významné turistické miesto.“
Celé leto sa na Šírave nesie v znamení jubilejných osláv, čo na Zemplín snáď priláka aj viac návštevníkov. Kľúčový dátum nás však čaká v polovici augusta.
„12. augusta bolo oficiálne spustenie alebo otvorenie Zemplínskej šíravy za účasti vtedajších najvyšších funkcionárov Československa. Tu sme naplánovali na lodi Labe, ktorá je najväčšou atraktivitou v súčasnosti na Zemplínskej šírave, tak budeme robiť Špacírky po Zemplínskej šírave s historikmi zo Zemplínskeho múzea aj s cimbalovou hudbou.“
V rámci plánovaného rozvoja sa už dlhšie rozpráva aj o novej promenáde na Zemplínskej šírave.
„Mala by byť hotová v roku 202. Je teraz v samotnej realizácii a všetci sme plní očakávania. Určite aj táto investičná aktivita v podobe promenády pritiahne návštevníkov a turistov. Tu sú plány potom do budúcna ísť do infraštruktúry a do investičných koordinačných projektov, kde by sa upravili pláže na jednotlivých strediskách, parkoviská, osvetlenia, oprava chodníkov, menších ciest. Ak sa podarí naplniť tieto rozvojové plány, tak určite do desať rokov by mala byť Zemplínska šírava naozaj tou modernou, hlavne celoročnou turistickou destináciou.“