Aj mlčanie je prejavom strachu

SlovenskoĽudsKE

Šikanu v škole snáď videl alebo dokonca zažil každý z nás. Na koho stranu by ste sa postavili? Na stranu toho, kto šikanuje alebo by ste pomohli slabšiemu spolužiakovi? Čo je podľa vás prejavom väčšej sily?

Láska je náklonnosť jedného pohlavia k druhému. Toto bola pôvodná definícia, no uplynulé tragické udalosti prinútili aj jazykovedcov zamyslieť sa, ako vlastne lásku zadefinovať. Dnes je láska definovaná ako silná náklonnosť k určitej osobe na základe telesnej, duševnej a citovej príťažlivosti. Aj takéto zmeny vyvolala vražda dvoch mladých ľudí. Možno si poviete, že je to banalita, no verte, že nie je, a to obzvlášť pre ľudí z LGBTI+ komunity.

„Týmto pojmom v podstate označujeme ľudí, ktorí interagujú so svetom alebo ich spoločnosť nejakým spôsobom ovplyvňuje primárne cez svoju odlišnú sexuálnu romantickú alebo rodovú identitu. Je to veľmi široká skupina ľudí, ktorí nezapadajú do nejakých noriem, o ktorých my hovoríme, že svet je heteronormatívny, je patriarchálny. To znamená, postavený na nejakých hodnotách, že byť heterosexuálny je tá správna norma a muž alebo to mužské v spoločnosti je nejakým spôsobom preferované. LGBTI+ ľudia alebo komunity sú všetci ľudia, ktorí cez svoju identitu, ktorá je odlišná od tej dominantnej, v spoločnosti zažívajú, my hovoríme, že formu nejakého útlaku,“ vysvetlil Róbert Furiel, riaditeľ PRIDE Košice a občianskeho združenia SAPLINQ.

Ako dodal, ide o formu vylúčenia, čo podľa neho nemusí znamenať hneď niečo veľké v zmysle násilia alebo útoku.

Róbert Furiel - Vylúčenie na základe identity

Označenie LGBTI+ počul azda každý. Viete ale, čo jednotlivé písmená a znaky znamenajú?

„Primárne tých päť písmen sú lesby, gejovia, bisexuálni ľudia, trasrodoví ľudia a intersex ľudia a my ešte používame to plusko na zdôraznenie, že to sú nielen títo ľudia, že vlastne naozaj je tam širšia skupina ľudí, ktorá presne cez toto svoje nastavenie, cez túto svoju identitu zažíva v spoločnosti nejakú formu vylúčenia,“ dodal Furiel.

12. októbra 2022 po 19.00 hod. došlo v Bratislave na Zámockej ulici pred barom Tepláreň k vražde dvoch mladých ľudí a zranená bola jedna žena. Zavraždený bol Matúš, ktorý bol bisexuálom a Juraj, ktorý bol nebinárnou osobou a hovoril o sebe v mužskom rode. Práve spomínané bolo dôvodom teroristického útoku iba 19-ročného Juraja K.

„Je veľmi dôležité, aby si ľudia uvedomili, aký je rozdiel medzi tragédiou a vraždou. Vždy je tam obeť, ale rozdiel je zásadný, a to musíme všetci pochopiť. To, čo sa stalo v Teplárni, bola vražda. To bol akt teroru, terorizmu, bol to premyslený a jasne namierený teroristický čin voči skupine LGBTI+ ľudí. Sú ľudia, ktorí spomínajú tiež nedávnu otrasnú tragédiu na Zochovej ulici, kde opitý vodič zrazil päť nevinných študentov a ľudia sa pýtajú, prečo vtedy neboli pochody a prečo sme si nepripínali vlajky alebo odznaky alebo čokoľvek...,“ uviedol košický aktivista Ján Gálik.

Podľa neho išlo o tragédiu a tento človek – vodič neplánoval svojou nezodpovednou jazdou pod vplyvom alkoholu zabiť päť nevinných ľudí, čo sa v prípade vraždy na Zámockej nedá povedať. Aj keď to, samozrejme, neospravedlňuje fakt, že si vodič vedome sadol za volant pod vplyvom alkoholu, čím z auta vedome vytvoril zbraň. Situácia je to však diametrálne odlišná.

„Takisto v roku 2018, keď zabili Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú, to bola vražda. Opäť tam bol ten motív, že nieto chcel Jána umlčať kvôli jeho práci. Ján bol investigatívny novinár a písal a hovoril o veciach, ktoré sa niekomu nepáčili, tak ho dali zavraždiť aj so svojou snúbenicou. A hoci vo všetkých týchto prípadoch to končí tým, že vyhasne život, tak je v tom zásadný rozdiel. Preto je dôležité v momentoch, keď niekto takto útočí či na novinára, ktorý reprezentuje slobodu médií, ktorý je ochrancom slobody a demokracie, tak je to útok aj na nás, a preto je dôležité na to reagovať a ozvať sa,“ dodal Gálik.

Nemlčať a netváriť sa, že sa nás to netýka. Ale reagovať, vyjadriť podporu a snažiť sa o to, aby mali aj ostatní rovnaké práva ako my. Mať právo na informácie o zdravotnom stave svojej polovičky, zobrať si hypotéku či držať sa za ruky na ulici bez pocitu strachu.

Foto
Útočníka motivovala nenávisť k iným / TASR

Výsledkom nenávisti môže byť vražda. Začiatkom a prejavom nenávisti môže byť na prvý pohľad nevinné vyjadrenie „ja nemám nič proti gejom, ale...“ alebo „načo sa priznal, že je gej, koho to zaujíma,“ alebo „nie som za registrované partnerstvá pre osoby rovnakého pohlavia“. Podľa Róberta Furiela je zásadným problémom vzájomný rešpekt:

„Dlhé roky som hľadal na túto otázku odpoveď a nachádzal som rôzne. Mojou prvou bolo, že ľudia majú málo informácií. Dám si do internetu Wikipedia a môžem stráviť týždeň štúdiom týchto tém. To nie je o tom, že ľudia nevedia o nás, akože kto je to gej alebo lesba. Ale tam sa dostávame hlbšie a dostávame sa v podstate k hlbšiemu problému tejto spoločnosti, ktorý vnímam v rôznych ohľadoch a netýka sa to len nás. A to je problém rešpektu.“

Ide o ten istý rešpekt, ktorý prejavíme napríklad človeku s hendikepom alebo staršiemu človeku či tehotnej žene.

„Pracujem na spôsoboch, ako v spoločnosti budovať alebo zvyšovať všeobecnú hladinu rešpektu, ktorá sa potom premení k lepšiemu postaveniu alebo k tomu, že nielen LGBTI+ ľudia sú vnímaní lepšie, ale vlastne všetci ľudia s odlišnosťou, čo v nejakom bode je každý z nás alebo valná väčšina z nás, ktorá má nejakú odlišnosť a má nejakú potrebu rešpektu. Väčšina z nás bude starých, bude mať nejaké telesné, mentálne či kognitívne obmedzenie a ten rešpekt sa bude prenášať aj do toho. Takže to nie je len, že ja pracujem, aby sa ľudia ako ja mali lepšie, ale ja pracujem na tom, aby sa ľudia všeobecne mali lepšie. A tým, že sa budeme mať všetci lepšie, sa aj my, napríklad ľudia z komunity LGBTI+, budeme mať lepšie,“ vysvetlil Furiel.

Komunity alebo menšiny sú súčasťou našej spoločnosti, no necítia sa tak, pretože im neprejavujeme spomínaný rešpekt a nepodporujeme ich v tom, aby sa mali rovnako sebaisto ako väčšina – ako majorita.

Róbert Furiel - Zlepšuje sa situácia LGBTI+ komunity?

Po desiatich rokoch sa situácia zmenila minimálne v tom, že na PRIDE bolo oveľa viac ľudí a extrémisti neprišli.

„Ak si dobre spomínam, je to prvýkrát za desať rokov, čo náckovia neprišli. Ale zároveň aj dnes sa stávajú veci, že som ťa videl na Pride a neviem čo, a ty si taký a taký a ja s tým mám problém... Ja, čo patrím k majorite, som neraz musel utekať alebo som sa ocitol v situáciách, keď ma niekto chcel napadnúť a zbiť kvôli tomu, že ma videl na Pride. Ja neviem, či vieme hovoriť o nejakom zlepšovaní situácie, ale jedno, čo je isté, je, že sa o tom oveľa viac rozprávame. A dôležité je, akým spôsobom sa o tom rozprávame. To je tiež jedna z vecí, ktorú môže každý jeden z nás robiť a ustrážiť to, aby sme tú diskusiu uberali nejakým konštruktívnym smerom,“ dodal Gálik.

Foto
Aj to, že sme ticho, je prejavom strachu, čím nenávisť naberá na sile / TASR

Manifest útočníka zo Zámockej bol namierený aj proti Židom

Byť v spoločnosti niekoho iného, svojej polovičky či partnera je niečo, čo je pre nás úplne prirodzené a bezpečné. Nie každý to tak ale má, čo je výsledkom dlhodobého správania sa našej spoločnosti. Výsledkom toho je aj tragédia, pri ktorej zomreli dvaja mladí ľudia a bola postrelená žena. Útočníka motivovala nenávisť k iným – k ľuďom z komunity LGBTI+ či k Židom, na čo reaguje aj predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí Richard Duda:

„V prvom rade mi dovoľte vyjadriť ľútosť a úprimnú sústrasť pozostalým, priateľom a rodinám Juraja a Matúša. Takisto si želáme skoré zotavenie z rán na duši a na tele zranenej Radky. Slovenská židovská komunita, rovnako ako väčšina občanov Slovenska, sa snaží uvedomiť si a spracovať, čo sa vlastne v hlavnom meste udialo. Páchateľ nenávidel ľudí za tie črty, ktoré ovplyvniť nedokážu. Sexuálnu orientáciu a etnický pôvod si človek nevyberá. To, či bude slušným človekom, kriminálnikom, extrémistom alebo fanatikom, alebo vrahom, vlastnou vôľou ovplyvniť dokáže.“

Podľa neho je čin mladého páchateľa dôsledkom zlyhaní na viacerých úrovniach:

„Ak udalosť zúžime len na osobu páchateľa, vieme si živo predstaviť, v akom názorovom prostredí, v akej bubline vyrastal a čo počúval v najužšom rodinnom kruhu. Vieme, že jeho otec kandidoval za ultranacionalistickú stranu Vlasť. Jej najznámejší protagonista mal viacero antisemitských a xenofóbnych vyhlásení. Myslíme si teda, že došlo k zlyhaniu plnenia základnej úlohy rodiny – vychovať slušného človeka so silným hodnotovým rebríčkom.“

Ďalšou úrovňou je stav našej spoločnosti a politika v našej krajine.

Richard Duda - Vplyv politického prostredia

Duda dodal, že sú veľmi smutní a sklamaní, no veria, že nie je neskoro a tento stav je možné zvrátiť, ak sa o zmenu pričiníme všetci na všetkých úrovniach našej spoločnosti.

Pravdou však je, že ani teroristický útok zrejme nie je pre našu spoločnosť natoľko závažný, aby sa okamžite a takmer prirodzene zmenili niektoré základné práva pre tieto komunity. Slovensko naďalej neumožňuje registrované partnerstvá pre osoby rovnakého pohlavia, čím patrí medzi posledných šesť štátov Európskej únie.

„No ale niečo mi na tom nesedí...A toto, niečo mi na tom nesedí, je to hlboká indoktrinácia homofóbiou, ktorá je vedená primárne jednou formou výkladu kresťanskej vierouky. Lebo máme, samozrejme, viaceré výklady alebo tým naším ako keby slovenským špecifickým výkladom. Z toho to potom ako keby vychádza, lebo vy, keď máte ten zlý pocit, tak už si ho potom racionalizujete, už potom nachádzate dôvody...No a oni sú zlí, lebo robia toto, lebo sa obliekajú takto, lebo hento...Do toho pridáme veľmi silný patriarchát, v ktorom vlastne všetko maskulínne a mužské je pozitívne, je vyzdvihované a všetko, čo nie je maskulínne, teda primárne femínne, je zlé. Tým, že gejovia sú vnímaní ako menej mužskí, tak to je ako útok na ten patriarchát, a to už aj mnohých mužov zneisťuje a znižuje im to majestát,“ uviedol Furiel.

Foto
Vražda na Zámockej si vyžiadala aj zmenu definície slova láska / TASR

Ovplyvní tragédia v Bratislave nadchádzajúce voľby?

Tento víkend máme pred sebou voľby do orgánov samosprávnych krajov a voľby do orgánov samosprávy obcí. Deň, keď sa ako spoločnosť rozhodneme, kto nás ako celok bude zastupovať v rôznych dôležitých rozhodnutiach. Ovplyvní tragédia zo Zámockej v Bratislave nadchádzajúce voľby? Či už na strane voličov, alebo politikov?

„Je to tragédia, akým spôsobom reaguje dnes naša politická scéna a je hrozné, akým spôsobom sa vyvíja diskusia aj v spoločnosti. Po tej prvej reakcii naozaj veľkej solidarity sme veľmi rýchlo prešli do toho, že tá diskusia sa uberá tam, kde by nikdy ísť nemala. Ja apelujem aj na všetkých ľudí, aby volili podľa toho, ako tí politici rozprávajú o iných, aby volili politikov, ktorí neútočia na učiteľov, na vedcov, na doktorov, aby volili politikov, ktorí sa nevysmievajú utečencom z Ukrajiny a ktorí neobdivujú diktátorov a fašistov a podobne. To by snáď malo byť samozrejmé, ale, bohužiaľ, nejakým spôsobom nie je,“ myslí si Gálik.

Každý jeden deň môžeme podľa neho aj my voliť, ako sa zachováme v rôznych situáciách:

„Okrem toho, že poďme voliť politikov, ktorí nie sú nejakými fanúšikmi fašizmu, tak aj každý deň sa môžeme ozvať, keď vidíme, že sa niečo podobné deje. Len v spoločnosti, ktorá je tolerantná, otvorená, slobodná môžu vyrásť politici, ktorí budú tiež tolerantní, slobodní a prodemokratickí. Iba v takej spoločnosti sa môžu cítiť bezpečne a dobre naozaj všetci. Lebo ja nechcem žiť v spoločnosti, kde sa síce ja cítim bezpečne, ale niekto iný nie. Veď toto nie je bezpečná a slobodná spoločnosť. Tá krajina je slobodná až vtedy, keď sú v nej slobodní všetci. A to je na každom z nás, aby sme tú krajinu každý deň týmto smerom posúvali,“ dodal Gálik.

Aj tým, že pred nenávisťou zatvárame oči alebo ju ignorujeme, ju vlastne podporujeme, pretože aj to, že sme ticho, je prejavom strachu, čím nenávisť naberá na sile.

Ján Gálik - LGBTI+ komunita verzus nenávisť

Je potrebné si to uvedomiť. Toto nie je preháňanie alebo zveličovanie. Dnes sú to dvaja mladí ľudia z komunity LGBTI+ a Židia, zajtra to môže byť hocikto z nás.

„Nemať názor v tomto, že nechcieť sa prikloniť ani k jednej strane, je nezmysel. Niekedy zostať neutrálny a nemať názor je pridávanie sa k agresorovi. A toto je presne podobná situácia. Čiže ja apelujem na všetkých, zastaňte sa týchto ľudí. Nerobte z toho, že dva extrémy proti sebe bojujú a vy s tým nemáte nič spoločné. Máte. Všetci máme. Je to na nás, aby sme sa zastali komunity, z ktorej museli dvaja ľudia zomrieť kvôli tomu, že sme taká spoločnosť, aká sme. Politici tiež hovoria, že to nie je ich vina, že on sa inšpiroval v Amerike. Inšpiroval sa v Amerike, inšpiroval sa na internete, radikalizoval sa na stránkach, kde ľudia, síce z Ameriky, ale hovorili presne tie isté konšpiračné teórie a tie isté reči, ako hovoria tí naši. No aký je v tom rozdiel?“ pýta sa Gálik.

Každý sme vo svojej podstate iný. Každý z nás má nejakú slabosť, niečo, pre čo sa necíti komfortne a bezpečne medzi ľuďmi. No niektoré „slabosti“ či „inakosti“ sú pochopené viac, iné nepochopené vôbec.

Pýtajme sa, prečo je v našej spoločnosti iná sexuálna orientácia dôvodom nenávisti, útoku a nerešpektu? A nenávisť je prejavom sily, dominancie a istoty. Lebo je to jednoduchšie? Šikanu v škole snáď videl alebo dokonca zažil každý z nás. Na koho stranu by ste sa postavili? Na stranu toho, kto šikanuje alebo by ste pomohli slabšiemu spolužiakovi? Čo je podľa vás prejavom väčšej sily? Už ale nie sme deti, sme dospelí, tak sa tak začnime aj správať.

A ako povedal aj Roman Samotný z Teplárne deň po tragédii v podniku, ktorý bol bezpečným miestom pre všetkých, ak chceme pomôcť, nemlčme. Hovorme o tom a nemlčme. My už len dodáme, že je veľmi dôležité, akú rétoriku zvolíme, ako hovoríme o spoločnosti, ktorej súčasťou sme.

Komentáre