Vilko má za sebou prvý mesiac v škôlke (IV.)

KošiceVašimi očami

Na začiatku škôlkárskeho roka som sa s vami podelila o happy end v hľadaní škôlky. Niektorých zaujímalo, ako to bude reálne v škôlke pokračovať. Tak teda…

Prvé dva týždne boli časovo náročné. Ráno s deťmi autobusom do škôlky, potom do práce, pred 12:00 "zdrhačka" z práce a po Vilka, domov, potom naspäť do škôlky s Vilkom po Katku, domov. Nie vždy som vedela načas z práce odísť, striedali sme sa s manželom a susedou. Deti si zvykali, pani učiteľky si zvykali :) Úplne nová škôlka, nové pani učiteľky, nové deti.

Foto
Ilustračná fotka  / Pixabay

Jedno ráno sme sa aj s manželom porozprávali s pani riaditeľkou o tom, ako to ide, čo robiť a čo nerobiť, aby to fungovalo. Po tých všetkých trampotách, ktoré sme prežili a po tých všetkých názoroch rôznych riaditeliek škôlok, ktoré som si vypočula, bolo toto pre mňa ako rozprávať sa s človekom z inej planéty. A pritom tie ostatné pani riaditeľky sú z inej planéty. Inak, ak by ste sa chceli dostať do obrazu, predchádzajúci blog nájdete tu.

Táto „naša" bola tak naklonená tomu, že treba dieťaťu pomôcť a prísť na spôsob, ako ho začleniť namiesto toho, aby sa ho snažila vylúčiť... 15 minút pokecu ako z rozprávky :) Spolu sme sa zhodli na tom, že netreba dieťa škatuľkovať, a už vôbec netreba pani učiteľkám hovoriť, že „takýto je, takto sa prejavuje, toto treba vtedy robiť, takto sa k nemu správajte, on je iný, dajte mu inú robotu, nemusí robiť s ostatnými..." a podobne. 

Každé dieťa sa môže v novom priestore, v novom kolektíve správať inak ako sme zvyknutí. Vilko sa tak dobre zaradil, že nebolo treba riešiť skoro žiadny problém. A keď niečo bolo, pani učiteľka mi povedala, o čo ide a spolu sme to vyriešili, vysvetlili Vilkovi a fungovalo to ďalej.

Jedna vec sa mi ešte v prístupe pani učiteliek tejto škôlky (podľa inštrukcií pani riaditeľky) veľmi páči. Nezaťažujú rodičov každou „somarinou", ktorú dieťa v ten deň urobilo. Myslím negatívnou. Pani učiteľka je tam na to, aby to vyriešila. Pokiaľ to nie je naozaj závažné a dôležité, aby to rodič vedel, netreba mu všetko z toho dňa hlásiť. 

Minulý rok som skoro každý deň odchádzala zo škôlky s hodnotením „nespolupracoval, štuchol do kamaráta, vysypal hračky, neobliekal sa sám..." Jednoducho milión sťažností namiesto toho, aby ho aspoň za nejakú drobnosť pochválili a on by sa možno chytil. Tu mi naozaj povedia len keď robí niečo, čo deťom prekáža. A vtedy z toho „vyťažíme" a naučíme sa, prečo sa to nerobí (niekedy aj s pokecom s kamarátmi :)

Jeden piatok som sa pýtala pani učiteľky, ako to dnes s Vilkom išlo. Aj sa nadýchla, že mi niečo povie, ale bolo vidieť, ako si to rozmyslela a namiesto niečoho „zlého" s úsmevom povedala: „Užite si pekný víkend." :) Rodič ide domov spokojný, vie, že to nebol ideál, ale nič strašné, nie je prebytočne nervózny na dieťa, nenesie nervozitu domov atď.

Po prvých dvoch dňoch mi pani učiteľka povedala, že sa krásne zaradil. Má síce občas svoje zvláštne otázky, ale nič katastrofické sa nedeje, žiadne výkriky a záchvaty. V tomto momente som si uvedomila, že všetko, čo sme doteraz robili, bolo veľmi dôležité. Dlhodobo sme ho pripravovali na zmenu, celá rodina vedela, ako sa treba k Aspergerovi správať, aby sme vedeli spolu fungovať, v niektorých veciach to chcelo len čas a to, aby trochu dozrel a pochopil niektoré veci, prístup pani riaditeľky a pani učiteliek robí veľký kus práce.

Foto
Ilustračná fotka  / Pixabay

Ako to vlastne po tých dvoch týždňoch bolo?

V tretí týždeň mal Vilko nastúpiť na celý deň, teda vrátane odpočinku. Už v piatok predtým pani riaditeľka informovala mňa aj pani učiteľky, ako to má prebiehať. Mala som priniesť Vilkovi jeho obľúbené aktivity, ktoré by mohol robiť, ak by bol problém so spánkom. Priniesla som tašku vecí :D 

Celé dva týždne rozprával, že od 18. septembra bude v škôlke aj spať (veľa záležitostí berie cez konkrétne termíny a časy). V pondelok ráno sme vzali do škôlky pyžamko a maca. Po ceste som mu hovorila, že si pôjde pekne uložiť pyžamo a maca na svoju postieľku, na ktorej bude spať. Tak aj bolo. Prišli sme, on sa hneď rozbehol k jednnej postieľke a uložil si tam veci. 

Lenže akurát vtedy bola v celých Košiciach viróza a aj v našej škôlke bolo málo detí. Keď mi pani učiteľka povedala, že sa budú spájať triedy, oblial ma pot. Vilko mal ísť po obede spať do inej triedy. Zmeny sú pre takéto deti veľmi nepríjemné, ťažko ich zvládajú. Pani učiteľka ale o tom vedela. Že mám byť pokojná, určite to bude dobre. No jasné, že som nebola až taká pokojná, ale dôverovala som im. Hneď o tretej som bola v škôlke. Celé zle, Vilko nechcel ísť do inej triedy, plakal, že on má hore postieľku aj pyžamo, on ide tam. Nezabrali ani jeho hračky a aktivity, ktoré som mu priniesla. Tak si hovorím, že to sa podobá presne na to, čo bolo minulý rok. Akurát, že tam bola iná „ochota" pani učiteliek.

Foto
Ilustračná fotka  / Pixabay

Na druhý deň bolo stále málo detí, ale Vilkova trieda sa nemala sťahovať. Dúfala som, že to pomôže. Pomohlo :) Hneď druhý deň sa Vilko prezliekol do pyžama a ľahol si do postele. Samozrejme nezaspal, ale dve hodiny súdržne s ostatnými ležal. To bol pre mňa ako zázrak :) Pani riaditeľka inštruovala pani učiteľky, že ak bude problém so spánkom, môže sa ísť s niečím hrať tak, aby nerušil ostatných. 

Po hodine ležania sa ho pani učiteľka spýtala, či chce ešte ležať, či si chce ísť niečo čítať. „Nie, nejdem, ešte relaxujem s ostatnými." Bomba, špica :) Druhý deň to isté, tretí, štvrtý... a stále :) Trochu sa v posteli mrví, ale už nemá také záchvaty, ako minulý rok, keď ho chceli pani učiteľky nasilu prezliekať do pyžama, nasilu ho dostať do postieľky apod. A dokonca už dobre reaguje aj na zmenu triedy. 

Naposledy, keď boli spojení, spal v inej triede. Pani učiteľky ho na zmenu pripravili a nebol žiadny problém. Tieto deti cítia, či sa k ním niekto správa ako "parťák" alebo tak, že „toto budeš robiť, lebo ja som povedala". Prišli sme na to, že minulý rok on vlastne bojkotoval pani učiteľky. Tieto "naše" sú milé, láskavé, ochotné. Aj Katkine, aj Vilkove :) A ešte aj tie zo zbernej triedy :) Neviem, ako sa takýto výber pani učiteliek pani riaditeľke podaril, určite má svoje tajomstvo výberu :)

Nebojím sa poďakovať

A kto je tá pani riaditeľka? Riaditeľka MŠ Budapeštianska 1, Elokované pracovisko Viedenská 34, Iveta Strukanová, ktorá je neskutočne citlivá, v mojich očiach je aj vynikajúca manažérka, lebo toto, čo ona dokázala pre škôlku, som nikde nevidela. Veľká vďaka pani riaditeľke a všetkým pani učiteľkám, že naše deti môžu chodiť do tejto škôlky. Všetky ostatné pani riaditeľky by sa mohli od nej učiť :) Aspoň teda tie, s ktorými som sa vrámci riešenia škôlky pre Vilka stretla. Verím, že ľudí, ako je ona, je a bude viac, aby viaceré deti mohli mať také šťastie ako my.

Smutné je, že ani na magistráte nám nepomohli, len nás odkazovali na škôlky, ktoré sme si aj tak museli sami prejsť. Žiadne odporúčanie typu „táto škôlka je presne pre vás, budeme to konzultovať s pani riaditeľkou", alebo "toto je výborná pani riaditeľka, skúsim ju osloviť". Absolútne nepoznajú toho, koho majú "pod sebou". Namiesto toho sme pol roka behali po košických škôlkach, až kým sme natrafili na tú správnu osobu. Ale stálo to za to :)

Make peace, not war.

 

Janka

 

 

RUBRIKA VAŠIMI OČAMI JE PUBLIKOVANÁ BEZ NOVINÁRSKEHO ZÁSAHU. Vyjadruje názory, postrehy a postoje našich čitateľov, dáva priestor ľuďom, ktorí chcú širokej verejnosti prostredníctvom blogov povedať viac o tom, čo ich zaujíma, baví, trápi, hnevá. Jej predchádzajú blogy si môžete prečítať v rubrike Vašimi očami.Redakcia KOŠICE ONLINE tému nespracovala spravodajsky, nekontaktovala dotknuté strany ani kompetentných. Ponúkame tento doslova „nedotknutý“ text, ktorého autorkou je naša čitateľka Janka.  Ak máte rovnako chuť napísať o svojom živote, skúsenostiach, radostiach i zážitkoch, budeme radi ak sa ozvete na info@kosiceonline.sk, ďakujeme.  Predchádzajúci blog nájdete tu. 

Komentáre