Priemyselná revolúcia, ktorá začala na prelome 17. a 18. storočia v Anglicku, mala ďalekosiahle následky na rozvoj miest, najskôr v Anglicku a neskôr aj v ostatnej Európe. Ale nebola to len industrializácia, dôležitú úlohu zohrali aj vedecké objavy a celkový technický pokrok. O viac ako sto rokov neskôr, teda približne od druhej polovice 19. storočia sa mestské novoty a vymoženosti postupne dostávali aj do Košíc. Najdôležitejšie z nich si priblížime v dnešnom článku.
Na začiatku 19. storočia mali Košice so 6000 obyvateľmi prakticky vidiecky charakter a niekdajšie slávne časy boli dávno preč. Jedným z prvých impulzov pre modernizáciu mesta sa stalo odstraňovanie mestských hradieb, s ktorým sa započalo ešte koncom 18. storočia. Vyprázdnené plochy, ktoré vznikli po zbúraní východných hradieb (dnešná Moyzesova ulica), sa postupne vyvinuli do širokej mestskej triedy – okružnej, ktorá tvorila dôležitú dopravnú tepnu, keď prepájala severnú s južnou a západnou stranou mesta. Stalo sa tak po vzore Budapešti a na Slovensku ide o jedinečné urbanistické riešenie. Časom tu boli postavené rôzne reprezentatívne budovy, napríklad súdne tabule, školy či pôrodnice, pričom bol vytvorený aj zelený pás.
Za ďalší dôležitý medzník možno považovať príchod vlakovej dopravy do Košíc, stalo sa tak v roku 1860 a pre Košice to bol z hospodárskeho hľadiska kľúčový moment. Mesto takto získalo prepojenie nielen s Budapešťou, ale po dostavaní Košicko-Bohumínskej železnice aj so západnou časťou krajiny, do konca 19. storočia potom aj s Prešovom a Turňou nad Bodvou. Viac sme sa počiatkom vlakovej dopravy v Košiciach venovali v tomto článku.
Spojenie a komunikáciu Košičanov so zvyškom sveta zabezpečovali najskôr telegramy (prvý prišiel do Košíc z Budapešti v 50. rokoch 19. storočia), neskôr v 90. rokoch už bola v meste zriadená telefónna ústredňa. Kvalita života obyvateľov sa dozaista zlepšovala aj vďaka postupnému budovaniu mestskej infraštruktúry – od 70. rokov 19. storočia bolo zavádzané verejné plynové osvetlenie, avšak na kanalizáciu si museli Košičania počkať, vybudovaná bola až v prvom desaťročí 20. storočia. Od roku 1891 začala v meste premávať mestská verejná doprava, tohto roku sme si pripomenuli okrúhle 130. výročie. Viac o jej vzniku a rozvoji sa dozviete tu.
Celkové zvyšovanie životnej úrovne sa dotklo aj kultúrnej oblasti. S príchodom železničnej dopravy do Košíc sa začalo rozvíjať okolie novovybudovanej železničnej stanice. V priestore medzi stanicou a mestským centrom sa vytvoril mestský park. V blízkosti parku boli tak, ako tomu bolo aj v iných uhorských mestách, zriadené kúpele (asanované 1967) na dnešnej ulici Protifašistických bojovníkov.
Na Mlynskej ulici, ktorá sa stala vstupnou bránou do mesta, začali vyrastať hotely, reštaurácie a kaviarne, najznámejší z nich, legendárny Hotel Európa. Status najluxusnejšieho hotela a zároveň dôležitého kultúrneho stánku mesta si dlho udržiaval hotel Schalkház lokalizovaný v južnej časti dnešnej Hlavnej ulice. Práve tu sa v roku 1896 konalo prvé filmové predstavenie na vtedajšom území Uhorska a dnešného Slovenska, ktoré síce kvôli technickým nedostatkom nezaujalo väčší počet divákov, no naštartovalo módny trend a o 13 rokov neskôr, v roku 1909 už v Košiciach mohol vzniknúť nový biograf (staršie označenie pre kino), viac o počiatkoch kinematografie v Košiciach tu. Rozvoj kultúry v Košiciach mohol naďalej napredovať aj vďaka výstavbe novej budovy divadla v roku 1899.
Do nového 20. storočia Košice tak vstúpili modernizované, s typickými mestskými prvkami.
Autor: HistoricKE