Tento týždeň sa v našej rubrike vraciame k dejinám košického okolia, aby sme priblížili ďalší zaujímavý hrad, ktorý v súčasnosti leží v Maďarsku, no z Košíc to autom k nemu nemáme ďaleko.
Tak, ako predchádzajúce dva hrady - Boldogkő a Füzér, aj Regéc sa rozprestiera uprostred Zemplínskych vrchov. Výstup k jeho hradbám nie je náročný a keďže 1,5 kilometrov dlhá cesta vedie cez les, v horúcich dňoch padne dobre prechádzka v tieni stromov.
Hrad Regéc bol postavený vo výške takmer 700 metrov nad morom na prelome 13. a 14. storočia pravdepodobne príslušníkom významnej a mocnej rodiny Aba. Najstaršia zmienka o Regéci, názvu ktorý je slovanského pôvodu, je v listine z r. 1298. Vtedy šlo len o pomenovanie kopca, usadlosť pravdepodobne ešte neexistovala. Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1307, kedy bol jeho vlastníkom Amadé Aba. Neskôr, v 14. storočí získal Regéc do vlastníctva kráľ Karol Róbert, hrad a jeho okolité lesy si údajne obľúbil aj jeho syn Ľudovít Veľký, ktorý sem rád chodil poľovať.
Hrad bol pôvodne omnoho menší ako je dnes, iba na severnom skalnom bloku stála veža a južné nádvorie, obklopené klenutou stenou, na ktorej pravdepodobne stáli drevené budovy. Tento malý hrad bol radikálne prestavaný na konci 15. storočia. To už hrad vlastnil rod Zápoľských, ktorým bol darovaný v polovici 15. storočia kráľom Matejom Korvínom.
O sto rokov neskôr (1541) ho už získala iná rodina – Serédy, vďaka ktorej nastalo pre hrad zlaté obdobie, keďže ho využívali ako svoju rezidenciu a v priebehu krátkej doby realizovali viacero stavebných úprav a hrad sa výrazne rozšíril na juh. V r. 1558 sa novými vlastníkmi stáva rod Alaghy.
K úplnému rozvoju hradu došlo v 17. storočí. Na hrade bola okrem rôznych palácových a hospodárskych budov, kaplniek a vojenských bášt vystavaná i špeciálna uvítacia sála pre kniežatá pokrytá tureckými obkladačkami, ktorých obnovenú kópiu môžeme obdivovať v Sárospataku. V r. 1635 prechádza hrad do majetku Mikuláša Eszterházyho, neskoršieho palatína, od ktorého ho násilim získal Juraj Rákóczi v r. 1644. Jeho plánované dobudovanie však prerušila smrť Juraja v r. 1666. Hrad ostal v rukách jeho dediča, syna Františka I. Rákócziho.
Po potlačení Wesselenyiho sprisahania, bol František I. odsúdený na trest smrti za podporu povstania, ale hlavne vďaka vplyvu svojej babky Žófie Báthoryovej mu bola udelená milosť. Krátko po narodení Františka II. Rákócziho, umiera jeho otec a matka Helena Zrínyi sa sťahuje na hrad Regéc, kde malý František vyrastá. Helena si za druhého manžela vzala Imricha Thökölyho, ktorý pokračoval v ťažení kurucov proti habsburgskej vláde v krajine.
V máji 1683 bolo práve na hrade Regéc zorganizované vojenské zásobovacie stredisko pre horné Uhorsko. Kapitán hradu Miklós Szirmay dohliadal na to, aby pivnice hradu boli vždy plné. V tom čase mala Helena Zríny v réžii nakupovanie a práce na hrade a tiež výrobu vlajok na veľké letné ťaženie.
V roku 1685 sa cisárske vojská pripravovali na rozhodujúci útok proti kuruckej armáde, preto Thököly zásobil Regéc vojenstvom a potravinami. Krátko nato bol ale Thököly zajatý pašom z Oradei a kuruci sa pripojili k radom vojsk bojujúcich proti Turkom.
5. novembra 1685 kurucká garda otvorila bránu Regécu pod podmienkou, že ho cisárske vojská neobsadia. Nestalo sa tak a generál Caprara hrad obsadil a v roku 1686 na základe cisárskeho nariadenia dal postupne demolovať jeho časti. To znamená, že v čase vypuknutia povstania Františka II. Rákócziho na začiatku 18. storočia už z hradu ostali len ruiny a tak nemohol zohrávať významnejšiu úlohu v tomto povstaní vláde Habsburgovcov.
V minulosti nebolo ničím nezvyčajným, že kvalitne hradné kamene a murivá si odnášali miestni obyvatelia pre svoju potrebu. A tak z hradu ostali už len ruiny. Do polovice 20. storočia bol hrad málo navštevovaný, až kým v 70. rokoch nezačali miestni lesníci a dobrovoľníci s menšími úpravami.
Obecné zastupiteľstvo sa starostlivosťou o hrad začalo zaoberať v 90. rokoch a archeologické výkopy a renovácie boli po prvýkrát iniciované v roku 1999. Prestavba severnej veže prebiehala v roku 2003.
Na obnove hradu sa usilovne pracuje aj v súčasnosti, no aj tak je možné Regec navštíviť a príjemne tu stráviť letný deň. Viaceré informačné tabule sú síce stále len v maďarčine, no v niektorých častiach, ktoré už prešli renováciou nájdeme tabule aj v angličtine. Nás najviac zaujali tie o fungovaní hradnej kuchyne a jej zamestnancoch.
Tak ako aj na iných maďarských hradoch, aj tu sa usporadúvajú kultúrne a historické podujatia. Návštevníkom je k dispozícii bufet, kde sa môžu občerstviť, zakúpiť si suvenír a pokochať sa výhľadom na okolité vrchy. Je možné si naplánovať celodenný výlet a z hradu Regéc prejsť značenou 16 kilometrovou turistickou trasou (prípadne autom) na susedný hrad Boldogkő.
Autor: HistoricKE