Z volebného víkendu vzišla prvá prezidentka

SlovenskoPrezidentské voľby 2019

Košický kraj skončil s najnižšou volebnou účasťou.

Oficiálnou víťazkou druhého kola prezidentských volieb je Zuzana Čaputová so ziskom 58,4 percenta hlasov. Maroš Šefčovič získal 41,59 percenta hlasov. Oficiálne výsledky potvrdila Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán na nedeľnej (31.3.) tlačovej konferencii.

Čaputovú volilo 1 056 582 voličov, Šefčovičovi odovzdalo svoj hlas 752 403 voličov. Volebná účasť dosiahla 41,79 percenta, čo je 1 847 417 voličov. Oproti prvému kolu bola účasť nižšia, vtedy prišlo hlasovať 2 158 859 voličov, čo je 48,74 percenta hlasov.

Slováci si piatykrát v histórii Slovenskej republiky volili prezidenta v priamych voľbách. Slovensko malo doposiaľ štyroch prezidentov. Prvým bol Michal Kováč, ktorého však volil parlament. Priamo si občania volili hlavu štátu prvýkrát v roku 1999, kedy si vybrali Rudolfa Schustera. Po ňom bol dvakrát na čele štátu Ivan Gašparovič a doposiaľ ostatným prezidentom je Andrej Kiska. Funkčné obdobie mu uplynie 15. júna, kedy bude inaugurovaná jeho nástupkyňa Zuzana Čaputová.

Foto
Nová prezidentka bude inaugurovaná 15. júna / TASR

Voliči sa v týchto prezidentských voľbách prikláňali aj k antisystémovým kandidátom a nízka volebná účasť v druhom kole je len dôkazom, že množstvo ľudí si z týchto dvoch kandidátov nedokázalo alebo nechcelo vybrať. „Štefan Harabin bol najsilnejší na severovýchode Slovenska. Jediný okres, ktorý vyhral, bol svidnícky. Nemyslím, že sa svidnícky okres teraz dá považovať za baštu antisystému,“ povedal o situácii z prvého kola volieb Gabriel Eštok z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

Košický kraj sa často držal na chvoste, pokiaľ išlo o volebnú účasť. To sa potvrdilo aj v týchto prezidentských voľbách. Hneď v závese za Košicami je Prešov. „Na východe Slovenska je citeľný skepticizmus voči tomu, čo sa deje v Bratislave, čiže reprezentatívnosť hlavy štátu je pre východniarov nepodstatná,“ zhodnotila sociologička Zuzana Révészová.

V Košických mestských častiach bodovala Čaputová

Aj v druhom kole prezidentských volieb vyhrala vo všetkých 22 mestských častiach Košíc Zuzana Čaputová. Vyplýva to z oficiálnych výsledkov volieb, ktoré zverejnil Štatistický úrad (ŠÚ) Slovenskej republiky. Celkovo v Košiciach získala 67,63 percenta hlasov, jej protikandidát Maroš Šefčovič 32,36 percenta hlasov. 

Viac ako 70 percent hlasov dosiahla Čaputová v deviatich mestských častiach. Najväčšiu mieru podpory mala opätovne na Luníku IX – až 93,33 percenta, volebná účasť tam však nedosiahla ani štyri percentá. Víťazná kandidátka dominovala tiež vo Vyšnom Opátskom (74,29 percenta), na Severe (72,68 percenta), Pereši (72,18 percenta), v Poľove (71,89 percenta), Lorinčíku (71,66 percenta), Starom Meste (71,31 percenta), Myslave (70,31 percenta) či Kavečanoch (70,04 percenta).

Šefčovič mal najlepší výsledok v Šebastovciach – 41,54 percenta, v Šaci – 38,08 percenta a Nad jazerom – 36,54 percenta. Volebná účasť v Košiciach dosiahla v druhom kole 42,76 percenta. Oproti prvému kolu bola nižšia o 5,38 percentuálneho bodu. Najvyššiu účasť zaznamenali v častiach Lorinčík (55,73 percenta), Myslava (54,09 percenta) a Vyšné Opátske (53,82 percenta). Rekordne nízka bola tradične na Luníku IX (3,86 percenta), druhá najnižšia bola v Šaci (32,04 percenta).

Žena ako prezidentka

Zuzana Čaputová sa stala v histórii prvou prezidentkou Slovenskej republiky. Vo svete je na čele štátov len približne dvadsať žien. Väčšinou je to v exotike, ako napríklad v Bangladéši či v Nepále. Spomedzi všetkých európskych krajín je päť prezidentiek, a to v Litve, Estónsku, Chorvátku, na Malte a na Slovensku. Zároveň v rámci Európy pôsobí v exekutíve šesť premiérok a kancelárok. Ako je chápané postavenie žien v politike? „Ženy bývajú vykreslené ako tie chápavé a pokojné. Pre mnohých, ktorí sa na základe svojich hodnôt rozhodujú, koho by si chceli predstavovať v osobe prezidenta či prezidentky, dôležité je, či preferujú ten obraz racionality, ktorý stotožňujeme s mužskosťou, alebo obraz chápavosti upokojujúcej ženy,“ uviedla Revészová.

Aj volebná kampaň počas prezidentských volieb sa mohla javiť ako súboj medzi konzervativizmom a liberalizmom. Viacerí občania nemusia súhlasiť s tým, že Slovensko bude ďalších päť rokov viesť žena. „Niektorí ľudia počítajú s tým, že je práve dôležité proti tomu bojovať, lebo to rozvráti našu spoločnosť,“ dodala Revészová. Takýto názor podľa nej prevláda aj v iných sférach spoločnosti: „Keď budú ženy teraz všade, manažérky firiem a političky, tak sa môže stať, že to spôsobí práve to, že nebudú môcť byť doma a  vychovávať deti. Máloktorí muži si vedia predstaviť, že ich v týchto rodinných funkciách nahradia.“

Čaputová sa stala zároveň aj prvou prezidentkou nielen v československom priestore, ale aj v rámci krajín Vyšehradskej štvorky. „Je zopár jednotlivcov na Slovensku, ktorí nie sú celkom zmierení s tým, že by na čele Slovenska mala stáť žena, ale dovolím si tvrdiť, že väčšina obyvateľstva s týmto nemá absolútne žiadny problém a nejakým spôsobom nerozlišuje, či politický mandát vykoná muž, alebo žena. V 21. storočí v štátoch Európy a Európskej únie jednoducho nemôže existovať štát, ktorý by nejakým spôsobom negatívne hodnotil politika len preto, že je žena alebo je chlap,“ skonštatoval Eštok.

Je politika len mužskou záležitosťou? „Podľa mňa v politike to nie je o pohlaví, ale je to o schopnostiach konkrétnych jednotlivcov. Tak, ako môže byť dobrým politikom muž, môže byť dobrou političkou aj žena a naopak. Vždy to závisí od schopností a charakteru, ktoré daný politik má. V dnešnej dobe ani ženy, ani muži nemusia nikomu dokazovať, že sú schopní byť lídrami, či už v biznise, aj v politike,“ doplnil Eštok.

Občania majú od výsledku prezidentských volieb veľké očakávania, čo potvrdil aj politológ: „Zuzana Čaputová dokázala osloviť množstvo voličov na Slovensku a mnohí jej zverili dôveru. Určite od nej voliči očakávajú nový vietor do politiky, nový pohľad, novú energiu. Dala aj prísľub, že takéto niečo chce priniesť. Po zložení sľubu bude prezidentkou všetkých občanov, aj tých, ktorí ju nevolili. Myslím si, že východisková pozícia pre ňu je vcelku dobrá. Aj to, že je žena, môže byť zaujímavé a môže vysielať pozitívny signál o Slovensku smerom vonku.“

 

 

Autori: MARTIN MAJDÁK / JANA TOMAŠKOVIČOVÁ

Komentáre