Aktualizované 10.00 hod.
Vo veku 62 rokov zomrel lekár, odborník na infektológiu, epidemiológiu, onkológiu a tropickú medicínu profesor Vladimír Krčméry. Po tom, čo na Slovensku v marci 2020 prepukla pandémia ochorenia COVID-19, bol členom permanentného krízového štábu, stál v prvej línii zdravotníkov a bol jednou z autorít, ktorú uznávala a ktorej dôverovala široká verejnosť. Okrem iného pôsobil na misiách v rozvojových krajinách a založil Vysokú školu zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave.
Vladimír Krčméry sa narodil 23. júla 1960 v Bratislave, jeho otec bol vedec a mama lekárka. V roku 1985 absolvoval medicínu na Lekárskej fakulte Univerzite Komenského (LF UK) v Bratislave, o päť rokov neskôr získal akademický titul PhD. a v roku 1992 získal docentúru v odbore vnútorné choroby – chemoterapia. O rok neskôr dosiahol vedeckú hodnosť DrSc. a v roku 1997 na Masarykovej univerzite v Brne obhájil profesúru v odbore vnútorné lekárstvo.
Po absolvovaní štúdia začal pracovať ako odborný asistent na Ústave medicíny LF UK v Bratislave a na Klinike infekčných chorôb v Parazitologickom laboratóriu. Na Klinike infekčných chorôb vo Fakultnej nemocnici UK v Bratislave pôsobil ako všeobecný lekár. V rokoch 1993 – 1996 pracoval na Oddelení chemoterapie na onkologickom ústave LF UK. V tom istom roku bol primárom Oddelenia klinickej farmakológie v Onkologickom ústave sv. Alžbety v Bratislave. V roku 2014 bol zastupujúcim prednostom v Mikrobiologickom ústave LF UK a o rok na to riaditeľom Tropického inštitútu a referenčného laboratória tropických chorôb na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety. V roku 1997 pôsobil ako profesor farmakológie na Univerzite v Brne a v rokoch 1998 – 2001 bol profesorom zdravotníckeho manažmentu na americkej Univerzite v Scrantone.
Krčméry pomáhal pri vzniku niekoľkých vzdelávacích inštitúcií na Slovensku vrátane Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave, tiež s obnovou Trnavskej univerzity, kde založil zdravotnícku sekciu a Fakultu zdravotníctva, pričom bol jej prvým dekanom. V roku 2002 založil súkromnú Vysokú školu zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave s viacerými detašovanými pracoviskami v Európe a Afrike. Zároveň odštartoval úspešný projekt detských domovov House of Family v Kambodži. Do roku 2013 bol rektorom a štatutárnym zástupcom školy, na ktorej založil Tropický tím.
Na viacerých zahraničných univerzitách získal čestné doktoráty, a to v Českých Budějoviciach, v Scrantone, vo Varšave a na Cambridgi. Krčméry bol ambasádorom protitetanového projektu UNICEF, členom rady ministra zdravotníctva, riaditeľom Slovenskej postgraduálnej akadémie medicíny. Bol laureátom ocenenia Honour of Ekotopfilm, v roku 2008 získal ocenenie Vedec roka za antiinfekčnú liečbu u onkologických pacientov s komplikáciami po cystostatickej chemoterapii a v roku 2010 získal aj Zlatú medailu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Od združenia Človek v ohrození dostal ocenenie za prínos krízovým oblastiam sveta, konkrétne za pomoc obyvateľom Haiti postihnutých zemetrasením. V roku 2010 si prevzal Krištáľové krídlo za filantropiu a v Malajzii získal ocenenie za prínos v oblasti medicíny. Pôsobil aj v Keni, kde prispel k spusteniu rozvojových humanitárnych, vedeckých a vzdelávacích projektov.
Jeho strýko Silvester Krčméry bol počas komunistického režimu väznený kvôli svojim cirkevným aktivitám medzi medikmi a robotníkmi. Aj Vladimír Krčméry sa tajne podieľal na práci cirkevných mládežníckych hnutí.
Na jeho úmrtie reagovali viaceré osobnosti vrátane prezidentky Zuzany Čaputovej:
„Bol mužom viery a svojimi postojmi inšpiroval mnohých k lekárskej službe v chudobných krajinách či k pomoci najslabším. Počas pandémie koronavírusu to bol práve on, kto výrazne prispel svojimi skúsenosťami a autoritou k tomu, že sme dokázali tento boj zvládnuť. Vladimír Krčméry bol vždy plný optimizmu a nádeje a takého si ho budem pamätať.“
Dočasne poverený premiér Eduard Heger skonštatoval, že zomrel človek s veľkým srdcom:
„S veľkým zármutkom som prijal správu o úmrtí profesora Vladimíra Krčméryho. Bol to človek, ktorý rozdal svoje srdce druhým. Pomáhal tam, kde sa iní báli vstúpiť čo i len myšlienkami. Takým, na ktorých svet zabudol – najchudobnejším z chudobných.“
Zdroj: TASR