Pri prezeraní dobových reklám košických podnikov z 20. rokov 20. storočia sa často spomínajú v ponuke „raňajky na vidličku“. Dnešnému čitateľovi môže tento termín pripadať neznámy, no jeho anglický variant brunch poznáme aj dnes, i keď málokto tuší kultúrne pozadie jeho vzniku.
Na sklonku viktoriánskej éry v Anglicku vzniklo pomenovanie brunch ako fúzia anglických slov breakfast a lunch. Často po prehýrenej sobotňajšej noci potrebovali Angličania pre unavený organizmus výdatnú kalorickú vzpruhu. Nakoľko doba raňajok sa v nedeľný deň priblížila blízko k poludniu, bolo preto rozumné uspokojiť žalúdok niečím sýtejším než tradičné raňajky, čím sa vlastne strácal rozdiel medzi raňajkami a obedom.
Termín brunch pravdepodobne prvýkrát spomenul anglický spisovateľ Guy Beringer v eseji napísanej v roku 1895 v Hunter's Weekly. Beringer vo svojom spise obhajoval nahradenie nedeľných raňajok neskorším jedlom, aby bol svet „vznešený a bohatší“, hoci jeho odporúčaná jednoduchá kombinácia čaju, marmelády a toastu bola výrazne rozšírená v nasledujúcich rokoch v anglických domácnostiach i reštauráciách. Krátko po tom, čo bol tento článok publikovaný, sa začal oceňovať tento nový koncept stravovania, v ktorom sa ľahšie raňajkové jedlá kombinovali s obedovými jedlami a navyše, konzumácia alkoholu popritom bola spoločensky akceptovaná.
Typický ostrovný brunch sa onedlho stal nielen gastronomickou, ale aj spoločenskou udalosťou. Začínal čajom alebo kávou, doplnený bol napríklad pečivom a marmeládou a potom nasledovali hutnejšie jedlá vo forme palaciniek, lievancov či pokrmov pripravených z vajíčok, mäsa, zemiakov či šalátov. Brunch sa zvyčajne v reštauráciách podával od 11. hodiny dopoludnia a nezriedka až do 3. hodiny popoludní. Z Britských ostrovov sa tento zvyk rýchlo rozšíril aj v kontinentálnej Európe, kde sa tešil rovnakej popularite.
V nemeckom jazykovom prostredí sa pre brunch ujal termín gabelfrühstück, čomu zodpovedá aj maďarský výraz villásreggeli, tieto pojmy sa neskôr v slovenčine – azda trochu neobratne – odzrkadlili ako „raňajky na vidličku“.
Už v predvojnových Košiciach sa niektoré podniky snažili zaviesť túto novinku z Británie. Podnik na Mlynskej ul č. 5, ktorý viedla vdova po Mártonovi Seressovi, v dobovej reklame z roku 1909 pozýva na „villás reggeli“. Brunch v Košiciach sa ujal hlavne v 20. rokoch, kedy sa objavili aj v ponuke nóbl reštaurácií, ktoré boli zriadené v hoteloch ako Európa a Schalkház, ale aj v menších podnikoch ako Česká hospoda, U 12 apoštolov a v iných. Žiaľ, doteraz sme nenašli konkrétne zmienky, ktoré by spomínali, čo presne bolo v ponuke pre tento košický „brunch“, ale nepochybne boli podobné tým anglickým.
Je zaujímavosťou, že v 30. rokoch sa vytráca tento trend podávania raňajok na vidličku z košických podnikov. A tak na rozdiel od Ameriky, kde sa stali populárnymi práve v 30. rokoch, u nás sa až tak neujali a už len výnimočne sa objavili v ponuke reštaurácií.
