Odborníci sa okrem iného usilujú naučiť ich samostatnosti.
V metropole východu od 1. januára vzniklo prvé špecializované zariadenie s ambulantnou dennou starostlivosťou pre autistov, ktoré je jediné svojho druhu na území Košického kraja. Centrum funguje pri Domove sociálnych služieb DOMKO a jeho služby v súčasnosti využíva osem klientov. „Naše zariadenie DOMKO – domov sociálnych služieb funguje už vyše päťdesiat rokov. Je to ambulantná forma, to znamená, že klient ráno príde, poobede odíde. Potom máme pobytovú týždennú formu v počte desať chlapcov. Máme službu včasnej intervencie, ktorá poskytuje pomoc zdravotne hendikepovaným deťom do sedem rokov a od januára 2019 sme otvorili špecializované zariadenie pre ľudí s autistickým spektrom,“ uviedla pre Košice Online vedúca úseku starostlivosti o prijímateľa Danica Klusková, ktorá vysvetlila, ako vznikol nápad zriadiť takéto centrum: „Dnešná doba si to vyžiadala, lebo máme v Košiciach autistické centrum v Myslave. Po skočení tejto základnej školy dospelí autisti hľadajú pomoc a takisto sa potrebujú začleniť do spoločnosti. Títo klienti začali chodiť k nám. Začali sme ich dávať do skupín medzi ľudí s inými diagnózami a zistili sme, že to nie je dobrá forma.“
Niektorí autisti sú nadpriemerne inteligentní, iní žijú vo vlastnom svete. Deti, ale aj dospelí, ktorí trpia touto poruchou vývinu, si vyžadujú starostlivosť príbuzných či odborníkov, čo potvrdila aj Klusková: „Je to naozaj v dnešnej dobe veľmi ťažké, je to taká špecifická skupina ľudí, ktorá si vyžaduje individuálny prístup, musia sa zohľadniť ich potreby. Po skončení školskej dochádzky nastáva najväčší problém. Napríklad centrum v Myslave nemá pokračovanie. Autistické triedy sa nachádzajú aj pri špecializovanej škole Vojenská, tiež už majú väčší počet žiakov. Táto doba prináša to, že sa diagnostikuje stále viac a viac ľudí s touto diagnózou.“
Každý autista je iný a má svoje požiadavky či potreby. Avšak aj takíto ľudia majú právo žiť plnohodnotný život. „Buď rodič dá svojho chlapca alebo dievča medzi klientov s inými diagnózami, čo je niekedy aj riziko, niekedy nie. Niekedy sa ten chlapec alebo dievča prispôsobí a funguje normálne, niekedy je naozaj potrebné to špecializované zariadenie pre nich. Tým, že oni boli zvyknutí od detstva byť v takom svojom kruhu, tak tam je už niekedy problém so socializáciou,“ doplnila Klusková.
Klienti centra sa počas dňa môžu tešiť na pestrý program, ktorý pozostáva z rôznych aktivít. Ako povedala Klusková, jednotlivé činnosti zabezpečuje špecializovaný tím odborníkov: „Máme dve skupiny, v každej skupine je špeciálny pedagóg a v jednej skupine je aj inštruktor sociálnej rehabilitácie. Je to ambulantná forma, čiže ráno prídu, poobede odídu. V rámci toho času keď sú tu, tak sa zúčastňujú aj činností, ktoré robíme aj pre iných našich klientov, kanisterapia, muzikoterapia, jeden klient chodí napríklad aj na plaváreň. Sú ponúkané aj bežné činnosti, ktoré naše zariadenie ponúka.“
Zamestnanci centra pomáhajú autistom rozvíjať ich talenty či nadanie v rôznych oblastiach. Všetko však záleží od aktuálneho stavu či potrieb klienta. „V rámci svojej skupiny využívajú pedagógovia aj miestnosť na zmyslové vnímanie, ktorú máme v našom zariadení. Trochu sa tam upokoja, nájdu nové inšpirácie. Samozrejme, v rámci triedy robia činnosť, ktorá ich zaujíma, či si kreslia, alebo si píšu, čítajú,“ dodala Klusková.
Pozitívna energia
Práca s autistami je niekedy aj psychicky náročná. Ako zdôraznil špeciálny pedagóg Jozef Grús, okrem vedomostí a zručností odborníkov si vyžaduje poriadnu dávku pozitívnej energie: „Náplňou mojej práce je starať sa o klientov prostredníctvom rôznych aktivít, ako sú kanisterapie, arteterapie, čítanie, písanie, športové výchovy. Máme spoluprácu aj s externými zamestnancami, čiže oni sú špecializovaní na tie terapie. Tu v triede sa im venujeme nie až do takej hĺbky ako oni, ale v takom menšom rozsahu.“
Grús sa zo všetkého najviac snaží pomôcť svojim klientom lepšie sa začleniť do spoločnosti: „Vyžaduje si to veľkú obetu. Je to sčasti aj psychicky náročnejšia práca, ale mám ju veľmi rád. Človek musí dať do toho srdce, aby vedel s klientmi pracovať, aby im porozumel, aby sa socializovali a aby sme im my v tom pomáhali.“
Autistom pomáhajú nielen rôzne aktivity, ale napríklad aj arteterapia či kanisterapia, ktoré zabezpečuje aj Grús: „Kanisterapia je to, že externý pracovník príde so psíkom a ten psík na nich vplýva po mentálnej stránke upokojujúco, čiže oni sa s ním radia zahrajú, pohladkajú. Má to na nich pozitívny vplyv.“
Roky obetované tým najzraniteľnejším
V DOMKU už takmer dvadsať rokov pracuje špeciálna pedagogička Svetlana Martiňuková, ktorá nám prezradila, ako vyzerá jeden deň s autistami: „Ráno robíme spoločnú komunitu, spoločné posedenie, kde, žiaľ, väčšina z nich čo sú v našej skupine, nekomunikujú verbálne. To znamená, že sa dorozumievame všetkými možnými prostriedkami a spôsobmi. Potrebujeme aj vybudovať určitú dôveru, odbúrať tie obavy, stresy, ktoré majú aj oni. Keď prídeme, tak sa stretneme, naladíme sa na pozitívny deň, tešíme sa, že sme spolu. Potom organizujeme nejaké aktivity, ktoré sú tu v DOMKU. Je pravda, že autisti nepotrebujú až tak veľa tých aktivít. Potrebujú mať svoj pokoj a svoju pohodu. To znamená, že toto je ich domov, priestor, v ktorom fungujeme, musí pre nich byť jednoduchý, zrozumiteľný, komfortný.“
Napriek tomu, že je to niekedy náročné, spoločne sa snažia užívať si každý deň a tešiť sa z maličkostí. „Naše zariadenie navštevujú mladí ľudia, ktorí patria do skupiny tých zraniteľných ľudí, ktorí naozaj potrebujú celoživotnú pomoc a podporu vo svojom živote, lebo, žiaľ, bez tej pomoci nedokážu fungovať. Nerozumejú nášmu svetu, nevedia pochopiť naše pravidlá, povinnosti, potreby. My sme tu od toho, aby sme im pomáhali, aby sme ich vedeli viesť v tomto živote, ktorý chceme, aby bol šťastný, aby bol príjemný, aby to dokázali zvládnuť a aby sa mali dobre,“ uviedla Martiňuková s tým, že pre autistov je veľmi dôležité prostredie, v ktorom sa nachádzajú: „Autisti sú ľudia, ktorí vnímajú všetko okolo seba. My obyčajní ľudia zaregistrujeme a spracujeme len možno dvadsať percent z tých podnetov, ktoré sú okolo nás, ale autisti spracujú a príjmu osemdesiat percent podnetov, lenže oni to spracujú po svojom. Nevedia správne vyhodnotiť tie podnety, a preto majú s tým problém. Vyhovuje im ich prostredie, ktoré poznajú, ktorého sa neboja a ktoré je z ich pohľadu bezpečné.“
Autisti strávia v centre celý deň. Odborníci sa okrem iného usilujú naučiť ich samostatnosti, čo potvrdila aj Martiňuková: „Ráno tu prichádzajú. Do zariadenia ich sprevádzajú rodičia. Napriek tomu, že sú dospelí, tak sú, žiaľ, závislí hlavne na pomoci svojich rodičov, aj ostatných ľudí. Našou snahou je, aby tá závislosť nebola prílišná, aby sme ich naučili samostatnosti, aby sme im dali dostatok priestoru na to, aby mali možnosť spoznať aj samých seba, aj okolitý svet a vedeli sa tomu prispôsobiť.“
Autorka: JANA TOMAŠKOVIČOVÁ